Ľubu splodili v koncentráku a mama ju nikdy nemilovala: To, čím si prešla s manželom, bolo ešte horšie!
17. 9. 2016, 16:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:09)

Zdroj: Shutterstock
Bola som splodená v koncentráku a odmalička som pociťovala, že som mamou nemilovaná. Raz som sa spýtala, kto je môj otec. Neodpovedala, len ma ešte viac znenávidela.
Po vojne sa znova vydala a mala ďalšie deti. Ako som dospievala, všimla som si čudné pohľady otčima. Hanbila som sa pred ním umývať, vtedy neboli kúpeľne. Raz som prišla z práce, ľahla som si na diván a zaspala som. Naraz sa na mňa zvalil a dával mi hrozné návrhy. Vyhrážala som sa, že to poviem mame. Viac sa to nestalo, ale pohľady pokračovali. Povedala som si, že hneď ako dospejem, vydám sa.
Vzala som si prvého chlapa, ktorý bol o 10 rokov starší, a narodili sa nám tri deti. Veľmi mi ubližoval a nútil ma na interrupcie. Chcela som, aby mi podviazali vaječníky, ale muž nesúhlasil. Pri poslednom prerušení ma nemohli uspať, kvôli srdcu. Podstúpila som to pri vedomí a bola to hrozná bolesť. Po čase som začala mať v podbrušku veľké bolesti, myslela som, že je to prechod.
Nešla som k lekárovi, lebo tých, čo si vzali PN, hneď prepustili z práce. Ale bolesti sa stupňovali a manžel chcel stále sex, hoci som mu vysvetľovala, že ma to bolí. Len odvrkol: „Druhé ženy to nebolí, iba teba...“ Nakoniec som prišla na to, že ma podvádza. Zistili mi 2 veľké nádory a musela som ísť na operáciu. Môj manžel nedávno zomrel, ale ja trpím ešte viac. Síce som bola nemilovaná, ale aspoň nie sama.
Čitateľka Ľuba