Reklama

Nerozumiem si s DCÉROU

Archív

Zdroj: Archív

Reklama

Predtým sme sa dokázali porozprávať o všetkom a spoločne sme riešili moje aj jej problémy. Odkedy má Ema priateľa, už sa so mnou takto nerozpráva. Prečo má predo mnou tajomstvá? Som predsa jej mama!

Keď sa jej na niečo spýtam priamo, snaží sa mojej otázke všemožne vyhnúť a prejsť na inú, všeobecnejšiu tému. Ona je to jediné, čo mi z manželstva ostalo, pretože môjho manžela skosila rakovina. Musela som zvládnuť jej výchovu sama a je samozrejmé, že sme sa na seba dosť upli. Už som si nenašla partnera a celých desať rokov sme strávili spolu.

Veľká zmena

Zrazu je z Emy veľká 17-ročná slečna a celkom sa zmenila. Na svet sa odrazu pozerá úplne inak. Je drzá, klame mi do očí a každú odpoveď si najskôr dobre premyslí. Stratila sa jej úprimnosť a spontánnosť. Ja však dokážem vycítiť, keď sa cíti zle a keď je šťastná. Nemali sme medzi sebou vzťah ako matka s dcérou, ale skôr ako najlepšie kamarátky. Ja som vedela všetko o nej, ona zase o mne. Teraz sa to zmenilo.

Zaľúbené tajomstvo

Príčinou Eminho zmeneného správania je podľa jej mamy nový priateľ. Jedna z jej kolegýň totiž Emu videla na ulici prechádzať sa s mladým mužom ruka v ruke. Jej mama o žiadnom chlapcovi v živote dcéry nevedela. Keď sa Emy na to večer spýtala, priznala sa, že s ním chodí už pol roka! Pocity, ktoré v tej chvíli prežívala, ju samu veľmi prekvapili. Hneď si uvedomila, že v živote svojej dcéry už nie je číslom jeden tak, ako to bolo doteraz.

Nepríjemné otázky

Andrea reagovala na novú situáciu podobne ako iné mamy. Začala sa na svojho potenciálneho zaťa vypytovať. Ema však všetky otázky zavrhla slovami „Ale, mama!“ a odmietla sa s ňou baviť.

Andrea sa zrazu cítila odvrhnutá a zradená. Nechápala, čo sa s jej dcérou stalo. Ema bývala doma čoraz menej a stretávali sa akurát pri večeri. To, že boli od seba chvíľu vzdialené, prispelo k tomu, aby Andrea nad zmenou vzťahu s dcérou popremýšľala. Samozrejme, že to prebrala so svojimi kamarátkami a kolegyňami a všetky súhlasili s tým, že aj ich dcéry sa v určitom veku zmenili. Postupne si začala uvedomovať, že dcéra jej vlastne nekrivdí, ale je to normálny proces dospievania a osamostatňovania sa. Nevedela však v sebe premôcť pocit nespravodlivosti a smútku.

Potrebujem voľnosť!

Po niekoľkých týždňoch za ňou Ema prišla sama od seba a chcela si s ňou niečo vyjasniť. Asi aj ju naše odcudzenie trápilo a vycítila, že by to matke mala vysvetliť. „Mami, potrebujem mať aj nejaké súkromie a chcem žiť svoj vlastný život!“ začala Ema. „Ty však ešte nemáš žiadne skúsenosti a predstavy o živote, veď ja ti nechcem uškodiť, ale, naopak, pomôcť. Si predsa moja dcéra!“ takmer sa rozplakala Andrea. „Keď mi však neumožníš vyskúšať si ho na vlastnej koži, nikdy to nebude ono,“ snažila sa jej to vysvetliť Ema. „Mám ťa rada, vážim si ťa, ale pochop, že niektoré veci ti už nechcem hovoriť ako voľakedy a mám právo aj na omyly.“ Konečne sa dokázali aspoň o niečom porozprávať. Andrea pochopila, že nemá význam zaujímať sa o detaily v Eminom živote, pretože už jej povie len to, čo chce.

Matky sa musia odpútať

Väčšina vzťahov matiek s dcérami prechádza v tínedžerskom veku dcéry veľkou krízou. O to väčší problém môže vzniknúť v rodinách bez otca, kde sú ešte viac na seba upäté. Niektoré sa zblížia, iné, naopak, odcudzia. Napriek tomu, že matky počítajú s tým, že dcéry sa osamostatnia, väčšinou touto zmenou dcérinho správania veľmi trpia. Prežívajú zmes nežnosti, lásky, strachu, starostí a žiarlivosti zároveň. Po čase sa s novým stavom zmieria a niektoré začnú prežívať nové roky svojej slobody. Iné ostanú pripútané k svojim deťom celý život, ale pritom si neuvedomujú, že tým komplikujú život nielen sebe, ale aj iným.

POHĽAD MUŽA - Sotiris Trapezaulidis

Dcéry doma v každom prípade šéfujú. Dôležité je, aby ste sa aj vy vrátili dvadsať-tridsať rokov dozadu a zavreli oči. Čo vidíte? Akí ste boli? Boli ste lepší? Páčilo sa vám všetko, čo sa okolo vás dialo? Som si istý, že nie. Správali ste sa (ako aj ja) celkom iste ako vaše deti. A vychutnali ste si to, tak nech si to vychutnajú tiež. Samozrejme, v dobrom. Usmievajte sa na dcéru, povedzte jej, že ju milujete. Ale nečakajte na odpoveď. Tú až tak ľahko nedostanete. Vaše deti vás potrebujú. Navždy. Aj s prestávkami. Ukážte im, že ste pre ne stále tu. Život je ťažký, ale aj krásny. Ťažký, keď vám vaša dcéra nerozumie. Krásny, keď vás bozkáva.

POHĽAD ŽENY - Lenka Sulovská

Vzťahy mám s dcérami sú vždy komplikované – iné som naozaj ani nezažila. Dokonca nie je celkom samozrejmé, že sú tie vzťahy aspoň priateľské. Keď som dospievala, moje vzťahy s rodičmi tiež neboli selanka. Adolescenti – ako sa odborne nazývajú – túžia po odlíšení a samostatnosti a vonkoncom to nechcú riešiť s obyčajnými rodičmi, ktorí nemajú poňatia o ich problémoch. No našťastie som z toho vyrástla a s mamou si skutočne dobre rozumiem (okrem upratovania). Ak však obidve strany preukážu snahu porozprávať sa a akceptovať sa, verím, že i vzťahy v tomto významnom životnom období môžu byť aspoň znesiteľné.