Po svadbe išla žiť na vidiek: Všetko bolo dokonalé, až kým neodhalila tajnú vášeň svokrovcov a manžela

Na začiatku, ako to býva, bola láska ako trám. Ja som bola pekné mladé dievča so žiarivým pohľadom, neskutočnou energiou a chuťou do života. On bol všetkými považovaný za fešáka, stálo oňho mnoho dievčat. Po svadbe som s ním odišla bývať na blízku dedinu.

Istý čas vyzeralo naše spolužitie ako dokonalá idylka. No už čoskoro som zistila, že sklá mojich ružových okuliarov sa zahmlievajú. Problémom bol alkohol.

Pil svokor. Pila svokra. A pil aj Peter, môj muž. Čo však bolo najhoršie, pokúšali sa nútiť aj mňa. Každý deň začínali ranným aperitívom a aj počas dňa sa vždy našiel dôvod, prečo si vypiť. Nedala som sa nahovoriť, nebola som na to naučená a bol tu ešte jeden dôvod. Po pár mesiacoch sa totiž vo mne prihlásil nový život.

Narodilo sa mi zdravé dievčatko, moja krásna Karolínka. Ani po jej príchode na svet sa však v ich prístupe nič nezmenilo, práve naopak. Svokrovci a Peter mohli len zriedka čo-to urobiť okolo domu, pretože boli čoraz častejšie spoločensky unavení. A tak som popri starostlivosti o bábätko sama drela na veľkom gazdovstve.

Po čase som začala uvažovať o odchode, nechcela som, aby moja dcéra vyrastala v rodine alkoholikov a ani ja som si takto manželský život nepredstavovala. Nechcela som sa unáhliť, no čuduj sa svete, skôr ako som sa stihla nezvratne rozhodnúť, svokrovci si sami našli za mňa náhradu. Vybrali pre syna inú, z ich pohľadu vhodnejšiu partnerku, a nás s Karolínkou vyhnali. S ročnou dcérkou som sa teda vrátila späť k rodičom. Život plynul a z nej vyrástla pekná slečna. Ja som žila sama, len občas som mala nejaké známosti.

O Petrovi som sa časom dozvedela, že odišiel pracovať do zahraničia. V skutočnosti však pracoval len občas, oveľa častejšie sa nechal živiť staršími solventnejšími dámami. Za lichotenie boli ochotné mladému krásavcovi platiť aj požičiavať peniaze. Tie však často nevrátil, až sa preto ocitol vo väzení a následne bol z krajiny vyhostený. Vrátil sa teda domov, ale tam už o neho nemali záujem. Mal šťastie, že sa mu dostalo pomoci aspoň od charity, kde zapadol k podobným skrachovancom, ako bol sám.

Niektorí z nich však skutočne túžili po novom, lepšom živote a boli ochotní pre to aj niečo urobiť. A ja som uverila, že k nim naozaj patrí aj on. Raz mi zavolal kňaz, že Peter sa polepšil, má prácu a veľmi túži sa k nám vrátiť. Pristúpila som teda na stretnutie. Opantal ma svojimi sladkými rečičkami o osudovej láske. Hovoril, že som žena jeho života a prosil ma o ďalšiu šancu, vraj chce všetko napraviť a dohnať stratené roky.

Dali sme sa teda dohromady a žili v mojom prenajatom byte. Celé okolie bolo z môjho rozhodnutia v šoku. Na rozdiel odo mňa ani neboli veľmi prekvapení, keď mi postupom času začali miznúť veci: Najskôr peňaženka, potom mobil, väčšie sumy peňazí... Peter nerobil, ani sa nesnažil hľadať si prácu. Namiesto toho vodil ku mne opitých kumpánov a podľahol automatom...

Časom aj mne konečne došlo, že tento chlap sa už nezmení. Navždy zostane rozmaznaným, vypočítavým chlapcom, ktorý si myslí, že jeho milenky majú tú česť, že sa o neho môžu starať. Jedného dňa si našiel svoju batožinu zbalenú za dverami môjho bytu. A ja len dúfam, že som sa dostatočne poučila a tretíkrát do tej istej rieky už nevstúpim.

Edita z  Martina

Život s alkoholikom nie je ľahký, najmä ak človek nemá u koho hľadať oporu. Každý hľadá lásku, no ak vo vzťahu ťaháte za kratší koniec a ste jediná, ktorá sa snaží postarať o rodinu a venovať lásku i starostlivosť, niečo nie je v poriadku. Ak vám je partner skôr príťažou ako oporou, treba zvážiť odchod. V týchto vzťahoch trpia aj deti. Už ako malé vycítia viac, ako si myslíme.