Na svoj svadobný deň som sa veľmi tešila. S Michalom sme tvorili pár už osem rokov a konečne prišiel deň D. Nevedela som sa dočkať, kedy budeme konečne svoji aj pred pánom Bohom. Jediné, čo ma v ten deň trápilo bola moja budúca svokra.

Michalova mamička ma nikdy nemala príliš v láske ale verila som, že za tie roky si už na nás zvykla. Keď sa dozvedela o svadbe je prvá reakcia bola, že nepríde. Nakoniec ju ale môj snúbenec presvedčil a ona prikývla, že sa teda ukáže.

Obrad prebehol bez problémov. Tešila som sa z toho a myslela som, že nič zlé sa už nestane. Ach, ako som sa len mýlila. 

Všetko sa začalo kaziť až na oslave. Svokra sa trochu pripila sa začala mať uštipačné poznámky. „Tá biela farba ťa rozširuje dievčatko,“ hovorila pri našom stole. Cítila som. ako sa ma chce Michal zastať ale naznačila som mu nech ju nechá tak.

Nechela som kaziť náš veľký deň. O pár hodín neskôr sa stalo niečo, čo som nečakala ani v tom najhoršom sne. Moja už poriadne opitá svokra si zobrala mikrofón a začala do neho niečo nezrozumiteľné blabotať.

„Môj Miško dnes spravil najväčšiu chybu života. Zobral si tučnú zlatokopku, ktorá ho ani nemá rada. Ani ja ju nemám rada. Je to chudera..“ Nikdy som sa nedozvedela, čo chcela povedať. Michal ju odviedol preč a na druhý deň sa tvárila, že si nič nepamätá. Neverím jej.

Od našej svadby som ju už nevidela. Nechcela som k nej chodiť a Michal ma nenúti. Teraz som tehotná a čoskoro porodím. Stále rozmýšľam, či jej dovolím spoznať jej vnučku. Kebyže sa mi aspoň ospravedlní, ale ona sa tvári, že sme si to celé vymysleli. Vďaka nej na svoju svadbu nikdy nezabudnem.

Alexandra