V menšom udržiavanom domčeku na okraji hlavného mesta sa tesne pred polnocou rozsvieti vo všetkých oknách. Tak ako včera. A predvčerom. Tak ako každý večer. Susedom sa to zdá zvláštne, pretože v domčeku žije iba jeden človek. Žena v strednom veku, pestovaná, zvyčajne vždy usmiata, a ako sa minimálne podľa oblečenia a auta zdá, aj celkom slušne zabezpečená. Vždy pred polnocou sa dom rozžiari, akoby v ňom mala byť veľká párty. Ale je tam len ona. Sama. Susedia netušia, že pomocou svetla zápasí s pocitom osamelosti, ktorý sa jej zmocňuje každú noc.
Na opačnom konci mesta žije v zrekonštruovanej garsónke iná žena. Tá pred zaspávaním nezapaľuje všetky svetlá. Zato pozorným očiam a ušiam všetečných susediek na dôchodku neujde, že tam v noci najskôr hlasno hrá televízor a potom sa hlava ženy v polhodinových intervaloch zjavuje v okne, kde si dopriava cigaretku a pohárik vínka. A keď otváranie a zatváranie okna konečne ustane a zdá sa, že spí, citlivé ucho občas zachytí tichý plač.
Tiché ťažké bremeno
Znie to ťaživo a depresívne. A pritom obe tieto ženy žijú spokojný život. Aspoň sa im to tak zdá a nielen ich okolie, ale ani ony samy by cez deň nepripustili, že niečo nie je v poriadku. Sú bez partnera, lebo jedna to tak chce a druhá preto, že to tak nejako jednoducho vyšlo. Majú svoju prácu, kamarátky, záujmy a koníčky. Žijú najlepšie, ako vedia. Dobre naladené a zvyčajne aj usmiate. Len večer, tesne predtým, ako majú zaspať, ich prepadne čudný, ťaživý pocit a zdá sa im, že to ticho, ktoré doma majú, na ne kričí.
Prežívanie nočnej samoty totiž nie je vec, ktorou by sa chceli chváliť. Naopak, hanbia sa, že sa cítia osamelé a že to tak ťažko znášajú. Možno by im pomohlo, keby uverili, že v tom nie sú samy. Že podobné, viac-menej naplnené a spokojné dni striedajú osamelé noci mnohých iných žien. Hoci vedomie, že sama sa cíti aj susedka za stenou, presne tá, čo má za manžela toho vždy upraveného vysokého pána, pocit samoty nerieši.
Ohrozené bezpečie
„Ľudia sa líšia v tom, koľko blízkosti a záujmu potrebujú k spokojnému životu. Niekto si samotu vychutnáva, no ak s nadchádzajúcou tmou začína pociťovať úzkosť a tieseň, znamená to, že sa narúša jeho pocit bezpečia,“ vysvetľuje psychoterapeutka Zuzana Müllerová a pokračuje: „Osamelosť je pre väčšinu ľudí nesmierne silný stresor. Jeho dlhodobým pôsobením sú tieto ženy ohrozené na duševnom aj telesnom zdraví. Aj klinické štúdie preukazujú zvýšený výskyt úzkostných porúch, depresií, samovrážd, alkoholizmu a telesných ochorení podmienených stresom u osamelo žijúcich ľudí. Kvalita ich života rapídne klesá a vytráca sa u nich zmysel života. Osamelosť má teda na mnohých ľudí ničivé účinky.“
Už ste isto počuli, že samota a osamelosť nie je to isté. Ale nie je na škodu zopakovať si to. A pripomínať si to vždy, keď na vás doľahne smútok zo samoty. Nie každá žena, ktorá žije sama, sa cíti osamelá. A naopak, aj ženy, ktoré žijú v partnerstve alebo inom zväzku, si často v noci musia až do dna vypiť pohár trpkej osamelosti.
Ste v ohrození?
Podľa psychologičky sa dajú identifikovať kategórie žien, ktoré sú samotou ohrozené a kde je vysoký predpoklad, že ju budú znášať ťažko:
Dcéry náročných otcov. Ich skrytou túžbou je konečne dosiahnuť uznanie otca. Sú excelentné študentky, tvrdo pracujú v nadnárodných firmách a stanovujú si tie najnáročnejšie kariérne ciele. Všetko robia správne, ale otcov rešpekt neprichádza. Usilujú sa teda, aby získali potvrdenie svojej hodnoty aspoň od profesorov, trénerov, šéfov, odborných autorít. Partnerský vzťah je čosi, čo je správne, čo nutne v živote musia mať, a keď ho nemajú, trápi ich pocit samoty a zlyhania.
Dcéry matiek žijúcich s tyranom. Vyrastali v prostredí, kde boli oceňované za potláčanie vlastných potrieb, tichú poslušnosť, nenápadnosť a okamžité vyhovenie pánovi domu. Časť ich životnej dráhy býva ponorená do samoty, kým nadobudnú sebadôveru, že si budú vedieť vybrať netyranského partnera a kým vôbec uveria, že sú aj iní než znehodnocujúci muži.
Ženy, ktoré musí mať každý rád. Alebo inak povedané, s vyhýbavou poruchou osobnosti. Túžia byť obklopené ľuďmi, ktorí by ich mali radi. Strach z kritiky, z odmietnutia a znehodnotenia je však väčší. A tak sú často samy. Mávajú nízke sebavedomie a trpia pocitom menejcennosti.
Ženy narcistky. Neprestajne očakávajú chválu, každý s nimi musí súhlasiť a bezvýhradne plniť ich želania. V zrelšom veku sa uzatvárajú do prepychovo zariadených ulít, z ktorých vychádzajú medzi ľudí perfektne zladené a pripravené pred každým zahrať, ako super sa im darí. Prázdnotu potláčajú zhromažďovaním majetku a povrchnými kontaktmi so spoločensky významnými ľuďmi.
Ženy žijúce pre druhých. Hnev a smútok z toho, že ich partner opustil, už prekonali. Ale nevedia si predstaviť žiť iba samy pre seba, vytýčiť si ciele a plniť svoje želania. Sú orientované na servis druhým ľuďom, pričom sa u nich snažia vypestovať od seba závislosť, aby znížili riziko opustenia. Navonok môže ísť o veľmi samostatné a kompetentné ženy, ktoré sa v partnerskom vzťahu menia na otrokyne.
Osamelosť učí?!
Uf, riadne dlhý zoznam. Hrozí, že sa v ňom nájde asi každá z nás. „Niektorí ľudia sa vyhovárajú na nepriazeň osudu, ale faktom je, že osamelosť sa len tak neprihodí. Má svoje príčiny. A tiež môže byť zdrojom cenného sebapoznania. Hoci je nám v osamelosti nepríjemne a ťažko, je to príležitosť, šanca dať svojmu životu nové smerovanie. Čo, samozrejme, nepôjde bez zmeny prístupu k sebe,“ vyzýva psychoterapeutka Müllerová.
Chce to zmenu...
Okrem psychoterapeuta dokáže v týchto situáciách pomôcť aj life kouč. „Áno, obracajú sa na nás aj ženy, ktoré majú pocit, že potrebujú, chcú niečo zmeniť. Len presne nevedia čo a ako. Jediné, čo vedia je, že im súčasný stav nevyhovuje,“ hovorí PhDr. Denisa Kmecová, PCC, zo Slovenskej asociácie koučov. „Neposkytujeme overené univerzálne rady, ako sa vyrovnať s osamelosťou, pretože žiadny taký návod neexistuje.
Každá žena má iné potreby, iné zázemie, iné očakávania. S pomocou kouča však dokáže zo sféry vágnych, nie celkom jasných pocitov prísť na konkrétne príčiny a potom automaticky aj možné spôsoby riešenia situácie. Z roly pasívnej diváčky sa dostáva do pozície človeka, ktorý si uvedomuje, že svoj život má vo svojich rukách a aj sám prichádza na možné riešenia, ako s ním naložiť. Každý z nás má v sebe potenciál nájsť si vlastnú cestu.“
