Nikdy som muža nemilovala: Aké je manželstvo bez lásky?
29. 6. 2013, 19:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 12:41)

Zdroj: Shutterstock
Kedysi bolo uzavretie manželstva skôr výhodným obchodom ako aktom spečatenia vzájomnej lásky.
Až v našom storočí sa láska dostala pred pragmatické dôvody. Aké to môže byť nikdy sa do muža po svojom boku nezamilovať?
Môjho muža nemilujem, napriek tomu som si ho vzala
Nosí ju na rukách a Magda (32) s Félixom (38) trávi čas naozaj rada. Ale viac ako sympatie k nemu necíti.
„Veľká kytica ruží na stole vo váze a nádherný náhrdelník na krku. Félix si na našom treťom výročí svadby dal opäť záležať,“ rozpráva Magda a zamyslene pokračuje: „Žiadna z mojich kamarátok nemá takého pozorného a láskyplného muža. Mala by som byť vlastne šťastná, napriek tomu mám akurát tak zlé svedomie.“ Čo to Magdu tak ťaží? „Môjho muža nemilujem a nikdy som ho nemilovala,“ hovorí potichu. Dokonca ani tesne pred svadbou. Prečo sa potom za neho vydala?
Tlaky z rodiny aj okolia
Magda, zdravotná sestra z malého mesta na juhu Slovenska, rozpráva: „Pochádzam z tých najjednoduchších pomerov. Pre mojich rodičov bolo vždy veľmi dôležité, aby som sa dobre vydala, aby bolo o mňa postarané. Mne sa malo vodiť lepšie ako im. Ale pri mojom povolaní si teda veľa nezarobím. Na prahu dvadsiatky som sa smiala na staromódnych radách mojich rodičov. Ale v nasledujúcich rokoch sa tlak zvonka stále zvyšoval.
Moji dvaja mladší súrodenci sa už vydali, oženili a potom aj takmer všetky moje kamarátky a kolegyne. Mnohé z nich už i porodili.“ Aj Magda snívala v 21 rokoch o krásnej veľkej svadbe, pretože bola až po uši zaľúbená do jej vtedajšieho priateľa Šaniho. „Bol mojou veľkou láskou, ale opustil ma po dvoch rokoch. Príšerne to bolelo a potrebovala som naozaj veľa času, kým som sa cez to dostala,“ spomína si na ťažké časy Magda.
Nič viac ako sympatie
Po viacerých rokoch bez vzťahu Magda spoznala Félixa. Mladý, dobre vyzerajúci muž, ktorý pracoval vo firme svojich rodičov a okamžite sa do nej zamiloval. „Robilo mi to dobre, ako sa Félix o mňa snažil, ako mi z očí vyčítal každé prianie. A priznávam, naozaj som bola aj pyšná, keď sme v jeho skvelom aute išli mestom a on ma rozmaznával pred očami mojich priateliek.
Konečne som mala partnera. Moji rodičia si ho ihneď obľúbili a stále mi vraveli, že lepšie ma už postihnúť ani nemohlo. V našom malom mestečku ten výber ani nie je veľký.“ To dávalo mladej žene pocit, že je na správnej ceste. „Všetko sedelo – iba jedno nie: necítila som k nemu nič viac ako sympatie. Nebolo tam žiadne búšenie srdca, žiadne motýle v bruchu, jednoducho, len priateľstvo a náklonnosť. Vedela som, aké je to naozaj byť zamilovaná, tento prípad to nebol.“
Svadba bez lásky
Magda čakala, či nepreskočí iskra, či v nej jeho bozky a láskanie vyvolajú niečo viac. „Neskôr ma Félix požiadal o ruku. Nemilovala som ho, napriek tomu som povedala áno. Mala som 29 a nechcela som znova od začiatku začínať ako single. Okrem toho Félix bol naozaj láskavý a vedel mi poskytnúť skvelú zabezpečenú budúcnosť. Všetko bude dobré, nahovárala som si.“
Ale na jej citoch sa dodnes nič nezmenilo a jej manželstvo je ako jeden veľký podvod. „Rada s ním žijem. V posteli však vášeň iba predstieram a najradšej by som bola, keby ma úplne nechal na pokoji. O to viac by som sa o neho starala a poskytovala mu útulný domov. Aj to má predsa veľkú cenu, nie?“
Možno by táto pretvárka ešte dlho dobre fungovala, ale teraz si Félix praje deti. A Magda nevie, čo má robiť. „Všetko vo mne sa proti tomu búri. Životné klamstvo zapečatiť ešte aj dieťaťom? Alebo je práve dieťa riešením všetkých problémov?“ Magda vie, že zdravotné sestry potrebujú všade, a že by teda mohla v nejakom inom meste začať odznova. „Ale to nechcem. Keď sa ma nedávno Félix pýtal, či som šťastná, uvedomila som si, že nie som nešťastná.“