V noci vošla do obývačky a prichytila priateľa s... Na gauči ležala ONA, bol to HROZNÝ šok!

Bol to najdokonalejší chlap, akého si žena môže priať, až kým... Tak ako asi každé dievča, aj ja som snívala o svojom princovi na bielom koni. Keď som odcestovala do Anglicka, jedného takého som si našla. Lenže...

Alex bol nevyliečiteľný romantik. Nosil mi raňajky do postele, posielal každú chvíľu zaľúbené esemesky. Neďaleko Londýna sme si žili ako v perinke. Jedného dňa som ho presvedčila, aby šiel so mnou navštíviť moju rodinu na Slovensko, lebo som ho nechcela nechávať taký dlhý čas samého. Ešte aj zavtipkoval o budúcej svokre: „Hádam ma nevypitve zaživa!“ A tak sme o dva týždne leteli.

Keď sme dorazili, bola som veľmi nervózna. Bála som sa, čo povie na Alexa mama, ktorá vie vždy všetko poriadne skritizovať. Najmä mojich nápadníkov. No hneď ako otvorila dvere, zažiarili jej v očiach plamienky. S otcom boli už pár rokov rozvedení. Pozorovala som Alexa, ktorý sa správal úplne prirodzene. Usmieval sa, občas zažmurkal a tým jeho chutným prízvukom neraz zalichotil mame. Poviem vám, ten teda vedel, ako na ženy. Mama z neho nevedela spustiť oči. Dokonca, keď potreboval ísť na toaletu, veľmi rada ho odprevadila až k dverám.

Pokladala som za skvelé, že mame sa konečne zapáčil jeden z mojich priateľov. Keď som jej šla pomôcť do kuchyne, padla reč aj naňho. Opýtala som sa, či sa jej Alex páči a čo si o ňom myslí. Mama akoby čakala len na túto otázku. Začala vychvaľovať jeho zmysel pre humor, jeho nádherné oči a horlivo ospevovala jeho rozkošné kučierky. Zdalo sa mi to zvláštne, ale bola som rada, že sa jej páči, tak som tomu ďalej nevenovala pozornosť. Mama bola práve vtedy v najlepšom veku. Pravda je, že ma mala v sedemnástich a vyzerala ako moja staršia sestra.

Poberali sme sa pomaly na odchod – mali sme totiž rezerváciu v najbližšom hoteli, no mama nám ochotne ponúkla moju bývalú detskú izbu. Keď sme sa konečne uložili do postelí, Alex si ešte odskočil na toaletu. Ako som naňho čakala, zadriemala som. Keď som sa zobudila, Alex ešte stále nebol v posteli. Pozrela som sa na hodiny a zistila som, že už prešla vyše polhodina odkedy odišiel. Šla som sa teda poobzerať, kde je. Keď som ešte polorozospatá vpochodovala do obývačky, čakal ma šokujúci pohľad.

Mama ležala na gauči len v župane a na nej Alex. Keby som vtedy neprišla, zašlo by to hádam aj ďalej ako len na bozkávanie. Mama sa mi ospravedlňovala, vraj to bol len neškodný úlet, nič viac. To isté bľabotal aj Alex. No ani jednému z nich som neodpustila. Prvým možným letom som sa vrátila späť do Londýna a odsťahovala sa z nášho spoločného bytu ku kamarátke do podnájmu. S mamou som odvtedy nehovorila a neviem, či to ešte niekedy dokážem. Alex sa ešte párkrát pokúšal všetko urovnať, ale nemohla som sa na neho ani pozrieť.

Teraz mám nového priateľa, ktorému maximálne dôverujem. Dnes už neľutujem, že som ich vtedy pristihla. Aspoň sa obaja pekne vyfarbili. Pokazený vzťah s mamou ma však mrzí viac ako neverný frajer.

Milá Ingrid, to, čo ste zažili, sa nedá nazvať inak ako terapia šokom. Stratiť dôveru v najbližších je veľmi bolestivý zážitok. A vy ste si to užili v dvojnásobnej konskej dávke. Celkom rozumieme vašej reakcii aj nechuti akokoľvek sa kontaktovať s mamou. Zaujímalo by nás, či sa ona pokúšala nejako váš vzťah napraviť a či ju to mrzí rovnako ako vás. Niektoré rany dokáže vyliečiť čas a možno raz budete schopná opäť sa s ňou spojiť. Dovtedy sa však do ničoho nenúťte. Musí to odznieť a dozrieť.