Očami Cicušky: Na čo je dobrá Šeherezáda o ôsmej večer?

Najprv som si hovorila, či je normálne, aby išla telenovela o ôsmej večer, ale potom som bola poučená, že to nie je telenovela. Veď má iba 180 častí a telenovela ich má aspoň 185! Jedna časť trvá 45 minút, denne dávajú dve, to je dokopy 90 minút plus reklamy každú štvrťhodinu a už tam divák sedí vyše dvoch hodiniek a čo viac si telka môže priať? Každý o tom hovorí, sú toho plné noviny aj telka a vraj milióny Slovákov to sledujú. Tak som si vzala zásobu čipsov, kolu, zmrzlinu, vreckovky (šak telenovela, budú emócie), hrkla som do seba dve hrušky na odvahu, zabalila sa do deky a nedočkavo som sa zadívala na to, na čo sa v tej chvíli vraj pozerala tretina Slovenska vrátane kojencov.

No je pravda, je to čosi iné, než doteraz. Hlavne iné ksichty než tie americké, Ordinačné a Panelákové a potom tie exotické mená ako Kebab, Ekmek, Cicík, Pita..., to človeka hneď zaujme. A Šeherezáda! Veď už len to vyslovenie koľko času zaberie! A tá kamera! Nekonečné zábery na tváre, ďalšie dlhé zábery na hercov, medzitým minimálny dej... Viete, ako dobre sa pri takom filme žehlí??? Človek sa nemusí obávať, že mu unikne nejaký záber, kým sa pasuje s rukávom košele, veď v podstate stačí iba počúvať a zbystriť pozornosť, až keď je dlhší čas ticho, čo bude aj tak asi iba záber na citlivodrsný pohľad hrdinu zahĺbeného do premýšľania o tom, o čom bude premýšľať v ďalšom zábere.

Myslím si, že zaradením Šeherezády do hlavného vysielacieho času spravila Markíza veľký krok hlavne pre deti, čo rady vysedávajú pri telke. Nepoznám žiadne decko, ktoré by vydržalo čosi také pozerať, to si už fakt radšej prečítajú dáku knihu, ak sa hneď nehodia do postele. A prospieva to aj chlapom. Šak pri takom deji každý muž rýchlo zadrieme a potom je ráno svieži ako rybička a ne unavený a ubrblaný ako keď pozerá do noci tie akčné thrillery. No a my ženy čo to sledujeme, nemusíme žiarliť na umelé kozy blondínok alebo vzdychať nad vymakaným telom fešáka, ale sa môžeme venovať aj tým domácim prácam, ktoré cez rok zanedbávame, kým čumíme na Ordináciu v Paneláku. A tí, koho to nebaví, sa venujú inej bohumilej činnosti, šak Slováci vraj už začali vymierať a kto nás zachráni, keď každý po večeroch kuká telku?

Som rada, že taký citlivý príbeh nenatočili Američania. Lebo im by sa to zmestilo do 90 minút. Ten odroň by ju vydieral prachmi, ona by sa psychicky zrútila, lebo by o nej hovorili, že je štetka, keď sa s ním vyspí za 150-tisíc, decko by bolo na pokraji smrti plné hadičiek a do toho by pípalo EKG, potom by prišiel bývalý frajer, teraz gej a povedal by jej, že je predsa matka a nakoniec by sa s ním Šeherezáda teda vyspala, lebo pôžičku si predsa brať nebude, keď to môže mať ešte aj s príjemný zážitkom a bez úrokov. Bolo by to napínavé, akčné, Onur by bol svalnatý, vysoký a Šeherezáda by sa tam premávala v bikinách, šak na to má tak prečo to neukázať? Nakoniec by sa ukázalo, že ju miluje pravou láskou a ona jeho tiež. Niečo ako Pretty Woman a Neslušný návrh dokopy a k tomu tisícky ďalších podobných. Ale nám je teraz po večeroch dopriate pozerať sa na silný a emotívny príbeh mladej ženy, nádeje, lásky a ľudských osudov, rôzne poprepletaných v exotickom Turecku a to hneď niekoľko mesiacov.

Pozrela som si teda ten jeden diel, kde megadrahú súlož ukázali ako spadnuté ramienko, schrúmala som čipsy a vyjedla zmrzku, zobudila drahého a to vám poviem, odkedy v tej telke nič nedávajú, chodím do postele skôr, budím sa ráno svieža, aj pleť sa mi zlepšila a aj môj miláčik si pochvaľuje. Veď tisíc a jedna presexovaných nocí je lepších ako tých tisíc a jedna Šeherezádiných.