Jozef Mihališin žil osem rokov v zahraničí, kde pracoval na manažérskej pozícii a bol veľmi úspešný. Napriek tomu sa do jeho života vkrádala prázdnota. „Prišla bezmocnosť a pád na pomyselné dno. Pozlátka a ilúzia vysokej pozície a matérie okolo mňa zakrývali to prázdno. Dnes žijeme najlepšie ako kedykoľvek v novodobých dejinách. Máme takmer všetko, na čo si spomenieme. A predsa mnohí cítime prázdnotu a smútok,“ vyjadruje hlbokú myšlienku.
Padol na dno
Jeho cesta za tým, kým je dnes, bola dlhá. Na začiatku sa začal vo svete stretávať so starými mužmi a ženami. „Pýtal som sa dospelých mužov, čím chceli byť, keď boli chlapcami, a chlapcov som sa pýtal, čím chcú byť, keď vyrastú. Odpoveď bola takmer vždy identická: ,Chcel som byť ako môj otec. Chcem byť ako môj otec. Chcem sa stať tým, čím aj môj otec.‘ A zaznievali tiež odpovede: ,Chcem byť ako môj dedo.‘ Aj toto poukazuje na to, aký silný vzor je v chlapcovom živote jeho otec, jeho dedo alebo iný muž, ktorému chlapec môže dôverovať a kým sa môže inšpirovať. Precestoval som aj každú európsku krajinu. Od európskych mužov v produktívnom veku a chlapcov som dostal na rovnakú otázku diametrálne odlišnú odpoveď: ,Chcem byť hocaký, len určite nie ako môj otec. Chcem byť úplne iný, ako bol môj otec. Chcem byť iný, ako je môj otec.‘ To sú slová mnohých dnešných slovenských chlapcov. A týka sa to tiež dievčat, aj tie často túžia vyrásť v inú ženu, ako je ich mama.
Nechcú sa nám podobať
Pri týchto odpovediach Jozef premýšľal, prečo je to tak. „Otec je stále v práci, stále ma núti niečo robiť, kričí na mňa, nemá na mňa čas, vôbec mi nerozumie, je neustále nervózny z práce, háda sa s mamou, bije ma, opíja sa a podobne. Čo my muži a ženy v Európe robíme inak ako v ostatných krajinách? Čím to je, že naše deti sa na nás nechcú podobať? Ako žijeme, že naše deti sa netešia na dospelosť a túžia byť iné, ako sme my? Ako to, že európsky syn nepovažuje svojho otca, svojho deda za vzor mužskosti?“ Aj takéto otázky si v tom čase kládol.
Dnes je vďačný
Po mnohých rokoch už s hrdosťou hovorí, že ďakuje otcovi za život a chce byť v mnohom ako on. „Cesta uvedomiť si hodnotu otcovej roly nebola jednoduchá. Dnes viem, že tá cesta stála za to. Viem, akú úlohu a cnosti žijem ako muž, ako partner aj ako otec. Už mi robí radosť a zmysel dávať a obohacovať seba i iných, ako si len neustále pýtať a chcieť dostávať. Či už od života, alebo ženy, šéfa a politikov,“ vysvetľuje.
Zrelosť neprichádza vekom
Jozef vraví, že poznanie, ku ktorému prišiel a ktoré rozdáva na seminároch rodinám, je nutnosť vnímať rozdiel medzi psychickou zrelosťou a nezrelosťou. „Dieťa potrebuje dostávať a brať, kým rastie. No musí prísť moment, aby človek začal vracať, dávať a obohacovať. A to sa udeje, keď príde psychická zrelosť. Vnímam, že je zmysluplnejšie venovať sa prevencii a učeniu sa novým zručnostiam vo vzťahoch, ako riešiť dôsledky a problémy, ktoré vzťahy dnes prinášajú.“ Aj preto sa dnes venuje práci s rodinami. Práve v nej Jozef vidí najväčší zmysel a potenciál. „Venujem sa prechodovým rituálom a rôznym programom pre otcov, mamy a synov. A to, čo robím s rodinami, robím aj v niektorých prvoligových futbalových mužstvách alebo vo firmách. Už je bežnejšie, že príde žiadosť – príďte, prosím, a urobte z mužov skutočných mužov. Je to možné, no nie za víkend ani za týždeň. Je to doslova cesta hrdinu.“
Nevyrábajme polovičných mužov
Na otázku, prečo mu dáva zmysel venovať sa týmto činnostiam, odpovedá, že sleduje, akí muži nám dnes vládnu v politike, akí muži často vedú firmy a ľudí. „Mnohí vlastne ani netušíme, aký je rozdiel medzi psychikou chlapca a psychikou muža a ako sa to prejavuje v reálnom správaní a v živote. Muži v dospelom tele so psychikou chlapca, so psychikou pubertiaka. Nedospelí neiniciovaní muži, poloviční muži, poloviční chlapci, dospelí adolescenti.“ Ako sám vraví, fakty hovoria jasnou rečou. „Geometrický rast samovrážd po 27. roku života, preplnené väznice mužmi, zvýšená úmrtnosť mužov a iné. Aj preto sa zaoberám tým, čo robiť inak, aby sme my rodičia ,nevyrábali‘ polovičných mužov, ale aby sme ich viedli k tomu, aby mohli prirodzene dospieť nielen fyzicky, ale hlavne dozrieť aj psychicky.“
Pár tipov pre mamy
Radí Jozef Mihališin, kouč a mentor
Ako pristupovať, hovoriť so synom, s chlapcom, aby ostal vnímavý a prítomný? Neexistuje jeden návod platný pre všetkých, môžete ho vnímať ako inšpiráciu.
▼ Vnímajte, aký je váš hlboký a skutočný dôvod, prečo chcete presvedčiť svojho syna, aby robil to, čo chcete vy. Možno občas zistíte, že je skvelé, ak to urobíte tak, ako to chce on. Syn si tým zároveň cvičí silu svojej vôle.
▼ Hovorte so synom v pokoji o tom, že emočné prežívanie muža a ženy je iné, a zároveň, ak vám ujdú nervy, tak je úplne namieste sa synovi ospravedlniť a vysvetliť mu, prečo sa to stalo. Tým sa učí, že nie je za vaše emócie zodpovedný.
▼ Každý muž vo svojej podstate chce byť oporou svojej ženy. Obmedzte príkazy, zákazy a povely. Nahraďte ich vetami ako napríklad: „Potrebovala by som tvoju pomoc.“
▼ Je úplne prirodzené, že na syna zdvihnete hlas. Ak sa tak stane, prípadne ho skritizujete alebo sa o ňom posmešne vyjadríte pred inými, nájdite na každé také tvrdenie tri ocenenia. Nie pochvaly, ale ocenenia. Povedzte mu, čo si na ňom vážite, za čo si ho ceníte alebo obdivujete.
▼ Ak chcete o synovi hovoriť pred inými, obzvlášť, ak je to vtipná, trápna alebo bolestná príhoda, a on je prítomný, opýtajte sa ho, či môžete.
▼ Hovorte o ňom pred inými oceňujúco.
▼ Hovorte so synom o tom, že aj chlapci môžu byť emoční, môžu vyroniť slzu a môžu ukázať zraniteľnosť. Vysvetlite mu, že je to v poriadku.
▼ V prvom rade dbajte o svoje duševné zdravie a pohodu. Spoznajte a hlavne žite svoje zdroje. Ak ste pod tlakom a v strese, je logické, že nervy tečú a celé napätie ventilujete na svojich blízkych.
▼ Ak chcete zistiť, ako sa cítia deti, keď im prikazujete, zakazujete alebo dávate povely, predstavte si, že by s vami takto hovoril váš šéf, partner alebo iný dospelý.
▼ Chlapec potrebuje vidieť svoju mamu prioritne ako láskavú, nie autoritatívnu a nepretržite nastavujúcu hranice. Naučte sa nastavovať dohody láskavo, no dôsledne.
▼ Prizvite do výchovy svojho muža. Na výchovu by ste mali byť dvaja.
▼ Dávajte mu doma viac privilégií, zároveň viac zodpovednosti a povinností.
▼ Ak chcete, aby sa zaujímal o váš svet, začnite sa zaujímať vy o ten jeho.
▼ Vedzte, že to, aký má váš syn vzťah s vami, bude esenciálne ovplyvňovať jeho vzťahy so ženami v budúcnosti.
▼ Sú krajiny, kde žena matka je vnímaná ako hrdinka. Na rovnakej úrovni ako hrdinovia, ktorí padnú v boji. Uvedomte si, že byť matkou nie je menej ako to, že muž nosí domov peniaze.
