Online hrkútanie: Čo hrozí od virtuálnych stalkerov

Viete si predstaviť trendovejší prejav pozornosti ako nepretržité online monitorovanie niekým, kto je vami posadnutý, a pritom vás nikdy nestretol? V časoch virtuálneho koketovania sa ľahšie dopracujete k takýmto obdivovateľom, než si nájdete chlapa, ktorý by sa unúval vyčkávať na vás inde než v pohodlí svojho bytu či v luxuse mestskej kaviarne.

Pohodlie nadovšetko

Virtuálny stalker je de facto prenasledovateľ a tak zle, ako to znie, tak to aj v skutočnosti je. V dobe internetového prekvitania a bujnenia je stalkerom sveta žiť, lebo sa už nemusia maskovať, ponižovať, krčiť, dusiť, pachtiť, skrývať, vyčkávať za kríčkami a trpieť výkyvy neprajného počasia či striedanie dňa a noci. Pánom nekalých úmyslov sa dnes stačí pohodlne usadiť doma v mäkkom kresle či v kaviarničke, popíjať kapučínko a… loviť. Profil koristi si stalker elegantne (a úplne legálne) skopíruje rýchlejšie, než sa dokážete nabifľovať, koľko o sa píše v slove Facebook, a podobne dlho sa zrejme zdrží i pri sťahovaní fotografií z účtu vytypovanej slečny na svoj harddisk. Túto činnosť majú muži lustrujúci sociálne siete 24 hodín denne ešte uľahčovanú samotnými užívateľkami. Ste medzi nimi aj vy? Posúďte samy. Len mizivé percento ľudí sa unúva nastaviť si privacy settings, keď si zakladá účet. A naopak, drvivá väčšina ľahkovážne akceptuje každú žiadosť o priateľstvo, čím povoľuje prístup k osobným informáciám a kontaktným údajom aj nepreťuknutým živlom. Navyše, obozretnosť dvakrát nepodporujú ani webové stránky. Pravidlá ochrany súkromia sa na nich zväčša menia prirýchlo na to, aby sa tým niekto zaoberal.

Z každého rožka prenasledovateľov troška

Vďaka jej neopatrnosti a jeho moru času má stalker svoj nový objav za pár minút preskúmaný do špiku kostí. Osobný vkus prenasledovateľa určuje aj formu útoku. Overenou klasikou je slizké „Ahoj, ako?” blikajúce v chate, len čo zasvieti magická zelená bodka, ktorá ohlasuje, že obeť sa práve pripojila. Milý pozdrav zvyčajne korunuje „Neskočíme na kávu?”. Ešte horší scenár sa začne odvíjať v momente, keď si nápadník zaumieni dvoriť (úbohej) dáme svojho srdca aj mimo sociálnej siete. Mobil zachrlí omamujúcimi pozvaniami na všetko od zmrzlinového pohára cez mojito až po výlet do Dubaja. Podobne skončí aj slečnina e-mailová schránka, vo švíkoch praskajúca pod prívalom otravných vyznaní lásky, poklôn, básní a iného virtuálneho smetia. Vysoko dotieravými, hoci v konečnom dôsledku pomerne neškodnými nápadníkmi sú predstavitelia východných kultúr – romantickí a neodbytní Arabi či filozoficky naladení Indovia. Tí prví si potrpia na vypisovanie básní až do vyčerpania a na prirovnávanie svojho idolu k odrazu mesiaca na vodnej hladine. Ctitelia z južnej Ázie vás pravdepodobne budú bombardovať hĺbavými správami o zmysle života a lásky. Medzi Európanmi majú najlepšie meno Taliani, ktorí keď sa raz na nejakú signorinu napoja, akoby sa jej prisali na monitor pomocou sekundového lepidla. Najkrajšie profily vystavujú na obdiv Švédi, no tí sa na rozdiel od južanských kolegov radšej nechajú uhnať do randenia davom obdivovateliek, než by pohli prstom a znížili sa k pozývaniu na kávu.

Hrkútanie online, masaker naživo

Potiaľto ide zatiaľ o relatívne neškodné, aj keď vyčerpávajúce kauzy. V extrémnych prípadoch si však na vás môže zazoomovať všelikto, od hardcore fetišistu až po devianta. Životu nebezpeční nápadníci zvyčajne lapajú vtáčkov dobre skrytí za fotografiu klonu Roberta Pattinsona. Potenciálnej obeti denne odhrkútajú stovky serenád, ktoré postupne vygradujú až do pozvaní na reálne stretnutia v miestnych podnikoch. V októbri minulého roka bola v anglickom meste Sedgefield unesená, znásilnená a potom zavraždená sedemnásťročná náruživá užívateľka Facebooku. Čuduj sa svete, bol to jeden z jej virtuálnych priateľov. Z anjelsky nevinného mladíka vydávajúceho sa za tínedžera na profilovej fotografii sa vykľul tridsaťtriročný sexuálny delikvent. Stredoškoláčku zlákal na romantické rande v miestnej cukrárni, len krémeš nevystriedalo pozvanie do kina, ale uškrtenie holými rukami v neďalekom zákope. Matka dievčaťa si pred súdom spomenula, že jej dcéra veru celé dni vysedávala pred počítačom a vreckové míňala šialeným tempom na dobíjanie kreditu na mobilnom telefóne... A podobné prípady začali vychádzať na povrch už aj u nás. Bohužiaľ. Mimochodom, z nedávneho prieskumu medzi ženami od 18 do 34 rokov v USA vyplynulo, že vyše tretiny z nich sa ráno prihlási na Facebook skôr, než ide do kúpeľne. Je to teda prvá vec, ktorú urobia ráno po zobudení! Až 57 percent opýtaných žien uviedlo, že viac komunikujú s ľuďmi prostredníctvom internetu než naživo. Vraj je to preto, lebo „sa tu cítia sebaistejšie než v reálnom živote“. A presne takto to majú aj stalkeri.

Pomoc

Ako sa brániť proti de facto neexistujúcemu amorovi? Zavolať políciu nepatrí medzi najefektívnejšie východiská z núdze. Verejnosť si žiaľbohu až vďaka výkričníkom v podobe tragédií začala konečne uvedomovať hrozbu z vytvárania naivných virtuálnych priateľstiev. Usilovné včielky v organizáciách Child Exploitation (Vykorisťovanie detí) a Online Protection Centre (Centrum na online ochranu) našťastie začali vyvíjať tlak na tvorcov sociálnych sietí. Napríklad webová stránka Bebo uviedla ako prvá do činnosti tzv. panic button – tlačidlo paniky, umožňujúce užívateľom nahlásiť akékoľvek podozrenia na cyberbullying, hacking, nechcené sexuálne ponuky a ďalšie inovatívne formy virtuálneho zneužívania. Táto forma ochrany bola vytvorená najmä pre mladé užívateľky ako instantná poistka jedného kliknutia. Po niekoľkých mesiacoch vyjednávania sa tlačidlo paniky podarilo presadiť aj na MySpace. Facebook s jeho vyše polovicou miliardy užívateľov núdzovému vynálezu donedávna vzdoroval, odvolávajúc sa na vlastný tím vyškolených ľudí, ponúkajúci podporu dvadsaťštyri hodín denne v sedemdesiatich jazykoch naprieč celou zemeguľou, robustný systém ochrany a širokú spoluprácu s políciou. Hoci iba v rámci voliteľných možností a nie automatickej výbavy, nakoniec však aj Facebook pred niekoľkými týždňami súhlasil so zavedením spásonosného ochranného tlačidla. Keď nabudúce neznámy donchuan s fotografiou vyretušovaného Brada Pitta prirovná vaše oči k dvom horským plesám, pery k jahodám, šiju ku krku labute a pridá pozvanie na banana split, už viete, kam kliknúť.

Bezpečnostný kódex

Filip Švaňa z Azet.sk, ktorý je prevádzkovateľom najväčšieho slovenského komunitného portálu Pokec.sk:

Heslo

S heslami treba narábať veľmi citlivo. Každý z nás používa v bežnom živote dosť hesiel (banka, e-mail, prístup na PC, mobil…) a ich ochrana je veľmi dôležitá. Heslá by mali byť neuhádnuteľné! Ale zároveň zapamätateľné. Vyhnite sa heslám typu 123 a je rozumné heslá si pravidelne meniť. A nemajte ich napísané tak, aby ich mohol ktokoľvek ľahko odhaliť. Najbanálnejší príklad je začiarknutie automatického prihlasovania na počítač, ktorý nepoužívate iba vy, ale aj iné osoby.

Čo áno, čo nie

Základ je nezverejňovať na sociálnych sieťach a vôbec vo všeobecnosti na internete nič, čo by o vás mali vedieť len najbližší. Týka sa to predovšetkým fotografií, a to nielen pikantných či vyzývavých, ale napríklad aj súkromných, na ktorých sú iní ľudia. Okrem svojho súkromia totiž môžete ohroziť aj ich súkromie na vami zverejnených záberoch či videách. Taktiež treba opatrne narábať s informáciami o tom, čo robíte. Bolo už niekoľko prípadov, keď po dovolenke avizovanej na sociálnej sieti nasledovalo nemilé prekvapenie po návrate – vybielený byt. Komunitné portály a ich „súkromnosť“ často lákajú k neformálnosti, správnu hranicu si však musíte ustriehnuť vy.

Opatrnosť

Na Pokeci je to pomerne jednoduché: opatrne. Čiže nezverejňujte nič, čo by vás neskôr mohlo mrzieť. Máte dokonca možnosť urobiť sa nevyhľadateľnou. Radšej album povedzme so šteklivými fotkami nemať, ako ho uložiť pod heslom. Zbytočne to provokuje tých, ktorí si anonymitu vysvetľujú ako priestor na zvrhlosti a neslušné návrhy. Odporúčam tiež v profile „nenaťahovať“ jeho čitateľov dvojzmyselnými poznámkami. Svoje telefónne číslo dávajte len veľmi dobre overenému mužovi, pri ktorom ste si isté, že ho nezneužije, a to ani v prípade, že rande neklapne. A ak vás napriek tomuto všetkému niekto obťažuje, je tu čarovné tlačidlo Obťažuje ma, ktorým otravovača zablokujete a zároveň môžete nahlásiť na kontaktné centrum jeho správanie. V krajných prípadoch rieši podobné situácie Azet za pomoci polície, väčšinou úspešne.