Páni, toto si musíte prečítať! Chcete ženu požiadať o ruku? 10 rád, ako sa vyhnúť katastrofe

To len aby bolo jasné, ako to (podľa riaditeľov zemegule) na tomto svete funguje. Štopkané týmito múdrosťami hráme svoju rolu hrdiniek aj my a tvárime sa, že „na lásku nám papier netreba“, a čo by sa akože zmenilo, keby sme sa teraz vzali. Keď sa, nedajbože alebo chvalabohu, pritrafí aj graviditka, to už len je! Klany príbuzných stoja na zadných ako stádo surikát a unisono recitujú: „Jééj, to je krásne, a svadba bude kedy?“

Ako všelijako to potom dopadá, nebudeme rozpitvávať. Zaujímavé na tom celom je to, že kým nikto nebol tehotný, počet záujemcov o problematiku vášho sobáša sa blížil k nule. Dobre, dosť už o situáciách, ach, bežných-prebežných, jemne úsmevných, kým ich človek nezažíva. Tie, čo to máte za sebou, zrejme teraz súhlasne prikyvujete hlavami a samy uznávate, že tehotenstvo sa dá prirovnať k urýchľovaču častíc v C.E.R.N.e. Niektorým ani urýchľovač netreba, aby sa ich žiadosti o ruku zapísali do dejín.

Prší, prší, len sa leje!

Najčastejšou príčinou rozvodov je svadba. Iste, ako by existovalo jedno bez druhého. Lenže od zásnub k svadbe je ľubovoľne ďaleko a zďaleka nie priamkou. To, že sobáš by sa mal odohrať do roka a do dňa od aktu zasnúbenia, sa pravde približuje tak v troch percentách párov. „A čo sú to vlastne tie zásnuby? Čo to akože znamená?“ spýtal sa 36-ročný vysokoškolsky vzdelaný Tomáš svojej priateľky Pauly. (Toto je pravda. Taká čistá ako holá. Nemáte poruchu v prijímači.)

Paule sa chcelo najprv smiať, potom plakať, tak len narátala do tri a odpovedala na to ako na tú najnormálnejšiu otázku na svete: „To máš ako takú rezerváciu. Gesto, že s tou ženou počítaš, aby vedela.“ V neposlednom rade, nepoznáme ženu, ktorú by nepotešil šperk... Prečo však prsteň, prečo muž žene a prečo chlap robí „pukerle“? Pokľaknutie už roku 328 pred Kristom Alexander Veľký zaradil do vtedajšej, povedzme, etikety. Symbolizovalo gesto hlbokého rešpektu voči súperovi. Všetko platí, až na toho súpera, hoci aj o tom by sa dalo polemizovať.

O 500 rokov neskôr historické pramene už bez milosti uvádzajú povinnosť mužov vyjadriť svoj záujem o ženu prsteňom. Zo začiatku síce šlo len o okrúhle viazačky z bylín a kvetov, ale symboliku spĺňali. Kruh v mnohých kultúrach považujú za dokonalý tvar a symbol nekonečna, večnosti. V religióznom chápaní je symbolom Boha, dokonalej existencie bez začiatku a bez konca. Prsteň vyjadruje zámožnosť, príslušnosť k rodu, magické schopnosti jeho nositeľky (áno, dokázala si naveky pripútať srdce muža) a hlavne vyjadruje to, že sú dvaja zainteresovaní v spoločnej veci, suchársky povedané.

V rituáloch sa v dobách (nie tak) dávno minulých pokračovalo. Ženby- a vydajachtivosť nebola len záležitosťou dvoch. Obdobie medzi zásnubami a svadbou sa označovalo slovom „courtship“, po našom sú tomu asi najbližšie pytačky. Pri formálne dohodnutých sobášoch to bol čas, keď si mohol muž získať srdce nevesty, ktorú rodiny starostlivo vybrali. To, či sa mu to podarilo, bolo nakoniec jedno, no bola to nezávideniahodná úloha. Inde to bolo obdobie, keď mali snúbenci čas podstúpiť množstvo kultúrnych, s vierou a komunitou zviazaných tradičných postupov, ktoré viedli k tomu, aby bolo všetko a všetci „na poriadku“.

Až sexuálnej revolúcii v neviazaných šesťdesiatych rokoch vďačíme za to, že randenie a tak ďalej beží v trocha iných koľajach. Či lepších, alebo horších, to nech si každý, ako sa hovorí, podľa gusta zodpovie sám. Tokajúci rituál, keď sa mladý krúti okolo zadku mladej a celej jej famílie, to už však pripomína len veľmi zďaleka. To by dnes praprarodičia oči vyvaľovali, keby videli, čo všetko voláme rande. Vy, klávesnica, webkamera, (sociálna) sieť, CIA, speed dating, blind dating, sex dating... a ktovie čo všetko.

Ako to ne....ať

Aj za najväčšími katastrofami sa kdesi na začiatku skrýval dobrý úmysel. Vraj. Nekonvenčnosť áno, ale... Nech si chalan prečíta:

1. Pri žiadosti o ruku musí byť okrem žiadateľa a žiadanej prítomný aj prsteň. Hoci by to bola len medená čačka. Ráta sa gesto!

2. Gestá, o. k., ale mala by odznieť aj otázka: „Vezmeš si ma?“ Variáciám sa medze nekladú, ale zo slušnosti sa patrí spýtať, či človek, s ktorým hodláte stráviť zvyšok života, má rovnaké predstavy. Nepýtame sa esemeskou, cez telefón, mail a nešľahneme to na fejsbúk! Nie.

3. Prstene v pudingoch, bábovkách, drinkoch. Dobre, super. Ach, aké romantické je rozbiť si porcelánovú plombu na prednom zube alebo sa po lakte zasviniť pri dolovaní šperku z taniera... Či máme byť rady, že vôbec?

4. Kým nepoznáte premietača, nežiadajte nás o ruku počas filmu v kine, keď ste nikoho neinformovali. Dvaja-traja romantici sa v duchu potešia, ale sála platiacich a hlavne CUDZÍCH ľudí nadšená nebude. A niektorí to aj nahlas povedia! V horšom prípade vás ochranka vyvedie.

5. Rešpektujte náš rytmus. Ak viete, že sme ráno ako bengálske tigre, nesnažte sa navliecť nám prsteň v spánku a čakať salvy radosti, kým sa nevycikáme, neumyjeme si zuby a nedáme si šálku rannej kávy.

6. Zvážte aj požiadanie o ruku v práci. Práca je miesto, ktoré sa väčšine z nás spája s povinnosťami a so stresom. Ste si isté, že by ste to chceli tam? A potom vysvetľovať nepozvaným, prečo pozvaní neboli???

7. V nijakom prípade nechceme byť požiadané o ruku, keď ste nadratí. A aj my chceme byť pri tom triezve.

8. Nech máme akýkoľvek zmysel pre humor, keď pokľaknete so škatuľkou, v ktorej budú náušnice, NEPOBAVÍ nás to. Sú veci, z ktorých si nestrieľame.

9. Nekopírujte nápady iných. Inšpirovať sa môžete, ale šite na mieru! Každý to rád inak a niečo iné. Klišé, kde sa chudera čerstvá snúbenica tlačí pod Eiffelovkou k skupine fotografujúcich sa Japončíkov... skrátka nie.

10. Nesnažte sa žiadosťou o ruku niečo vyžehliť. Je neefektívne a pohromou zaváňajúce doplaziť sa s bukrétou a prsteňom deň po tom, ako vám nájdeme tangáče v saku z firemnej žúrky.