Partner sa "TAM DOLU" nikdy neholil a ZRAZU... Chlapi vedia nechutne ZATĹKAŤ, keď ide o NEVERU!

S Jakubom sme boli spolu od mojej dvadsiatky. Hovorilo sa o nás, že sme nádherný pár, a ja som si to užívala. Kubo bol nielen krásny, vyšportovaný chalan a vysokoškolák, ale cítila som, že medzi nami je niečo hlbšie, že ma nemiluje len očami. Keď mi po roku povedal, že možno spolu zostaneme navždy, bola som v oblakoch. Cítili sme to rovnako. Kubo ukončil štúdium prvý, ja som mala pred sebou ešte dva roky. Ocitol sa v kolektíve nových ľudí, už na začiatku dostal pomerne slušnú pozíciu. Náš vzťah sa nezmenil, stále nám to fungovalo aj v posteli, napriek tomu ma pichlo, keď s nadšením rozprával o svojich kolegoch a kolegyniach. Cítil sa tam dobre, dostávalo sa mu uznania a ne­chcela som mu to brať. V podstate som sa nemala na čo sťažovať.

Pred tridsiatkou sme začali spolu bývať. Prvé mesiace boli úžasné. Ak sme sa pohádali, bolo to pre upratovanie, ale vždy sa to skončilo smiechom, dobrou večerou alebo vášnivým sexom. Ešte sme nepremýšľali o deťoch ani o svadbe a možno to bola chyba. Vzťah potrebuje nové impulzy a niekedy treba na chlapa aj trochu zatlačiť. Do ničoho som ho však nechcela nútiť, bolo mi s ním dobre.

Čas plynul a Jakub stúpal po kariérnom rebríčku čoraz vyššie. V práci trávil veľa času, stretnutia s klientmi sa často pretiahli do nočných hodín. Občas som sa cítila osamelá napriek tomu, že sme žili pod jednou strechou. Snažila som sa športovať, nejako zmysluplne sa zabaviť aj sama. Všimla som si aj drobné zmeny v jeho správaní. Už sme tak často spolu nespali, dokonca ma párkrát odmietol, čo sa ma dotklo.

Raz sme počas predĺženého víkendu popili trochu viac a on mi v uvoľnenej chvíli povedal, že zistil, ako kariéra pridáva mužovi sexepíl. Že keby sme neboli spolu, asi chodí s niekým z roboty, ale že miluje len mňa a chce, aby to tak zostalo. Aj cez alkoholický opar som cítila, že toto nie je v poriadku, akoby sa mi chcel priznať s niečím, čo ľutuje. Semienko pochybností už klíčilo.

Nasledovalo čudné obdobie. Ešte som nebola z práce doma, keď mi volal, že nech ho nečakám, lebo má obchodné stretnutie a príde sa len prezliecť. Keď som prišla domov, bol ešte v kúpeľni, no nepočul ma prichádzať. Vyšiel nahý zo sprchy a v intímnych partiách bol vyholený ako bábätko... Skoro mi oči vypadli, predtým to nerobil. Holiť sa takto pre klientov? Rovno som sa ho na to spýtala. On argumentoval, že je jediný, kto sa na futbale neholí, a minule sa v sprche za svoj „porast“ hanbil. Vraj sa vo mne sklamal, nemyslel si, že som taká podozrievavá a že sa mu protivia prejavy nedôvery. Okamžite som obvinila samu seba, že žiarlim, hoci nemám žiadny rukolapný dôkaz o nevere. On mnou normálne manipuloval tak, že som pochybovala o svojom zdravom rozume!

Asi o týždeň sme sa ráno chystali do práce a s úškrnom som si všimla, že si dal slipy, ktoré som mu dala k narodeninám. Keď sme večer prišli domov, mal ich na­opak! V ten deň nemal lekára ani žiadny šport, nemal dôvod, aby si ich vyzliekal... Bola som taká ohromená, že som ho ani nekonfrontovala. Vedela som, že zo mňa spraví hlupaňu a ešte si to budem vyčítať. Od tej chvíle som začala striehnuť na každú maličkosť. Už vtedy som mala jednoducho odísť, no bolo mi to trápne. Čo by som mu asi povedala? Že ho opúšťam, lebo prišiel so slipmi naruby? Hanbila som sa za svoju nedôveru, nechcela som mu ukázať slabosť. Ach, ako my ženy potláčame svoj prirodzený dar, svoju intuíciu a ešte sa za ňu hanbíme!

Samozrejme, náš vzťah ochladol. Nemohla som spať, bolo mi do plaču. Už som pri ňom len prežívala, nič ma netešilo. Samozrejme, Kubo vycítil, že sa niečo deje. Bol opäť pozorný, z práce sa vracal skôr. Pri zaspávaní mi často hovoril, že som jeho láska, ale už som na to nedokázala reagovať. Jedného dňa som mu povedala, že odchádzam a svoje rozhodnutie nezmením. Prosil, plakal, celú noc chodil po byte ako lev v klietke, že ľúbi len mňa a vždy to tak bolo. Že s dotyčnou už nič nemá, z jeho strany to bola veľká chyba, podľahol pokušeniu. Vraj sa len utvrdil v tom, že som jeho osudová žena. Videla som, že to myslí úprimne, napriek tomu som odišla. Stále ho svojím spôsobom milujem, ale neviem, či mu raz budem schopná odpustiť. Moja nedôvera je už príliš hlboká. Bohužiaľ, aj k iným mužom.