Podľahol jej francúzsky cisár aj taliansky kráľ: Krásnu milenku mocných mužov postretol KRUTÝ koniec, krátko pred smrťou šalela!
24. 3. 2023, 20:35
Zdroj: Instagram/ @virginiaoldoini
Jednej z najkrajších žien 19. storočia, talianskej grófke Virginii Oldoini, zmenila život cesta do Paríža. Tu sa jej otvoril nový svet - od lásky, cez politiku až po umenie.
Celým menom Virginia Elisabetta Luisa Carlotta Antonietta Teresa Maria Oldoini Rapallini sa narodila v roku 1837 vo Florencii v rodine nižšej šľachty. Namiesto ignorantského otca ju vychovával dedko. V sedemnástich sa vydala za 29-ročného grófa z Castiglione, Francesca Verasisa, s ktorým mala syna.
V roku 1856 bola na príkaz bratranca, vládneho úradníka Camilla di Cavoura, vyslaná do Francúzska, aby s Napoleonom III. Bonapartom prejednala zjednotenie Talianska. Cesta jej obrátila život naruby.
Okrem takmer ročného mileneckého pomeru s Napoleonom sa zoznámila aj so svetom fotografie. Pomer s cisárom jej zaručil veľkú reputáciu, ale aj rozvod s manželom v roku 1857.
Na francúzskom dvore ju poznal každý. Všetci obdivovali jej krásu, vlnité vlasy, svetlú pokožkou, oválnu tvár a očami meniacimi sa z modrej na zelenú. Vždy bola dokonale oblečená a upravená. Bol na ňu úchvatný pohľad.
Po ukončení mileneckého pomeru sa vrátila v roku 1857 do Talianska. O štyri roky neskôr bolo vyhlásené Talianske kráľovstvo, na ktorého vzniku mohla mať podiel. V roku 1871, tesne po porážke Francúzska Pruskom bola povolaná na tajnú schôdzku so „železným kancelárom“ Ottom von Bismarckom, aby mu vysvetlila nevýhody nemeckej okupácie Paríža. Zjavne bola presvedčivá, pretože k okupácii napokon nedošlo.
Slávni milenci a ctitelia
Po Napoleonovi mala ešte niekoľko ďalších významných milencov. Istý čas bola vítaná v spálni talianskeho kráľa Viktora Emanuela, mala pomer s bankárom Rothschildovcov či vtedajším riaditeľom múzea v Louvri.
Okrem milencov očarila aj mnohých iných mužov. Básnik Robert de Montesquiou strávil trinásť rokov písaním jej biografie La Divine Comtesse. Po smrti Virginie zhromaždil 433 jej fotografií, ktoré sú v zbierke Metropolitného múzea umenia. Na jej počesť vzniklo od rôznych umelcov obraz, dva filmy a dva romány.
Sama sebe múzou
Virginia bola zjavne posadnutá vlastnou krásou. V roku 1856 sa stala modelkou pre fotografov Mayera a Piersona, ktorých si vážili aj na dvore. Zjavne svoju prácu robili dobre, lebo u Piersona si nechala postupne vyhotoviť údajne vyše 400 svojich fotografií (niektoré zdroje spomínajú až 700), na ktorých aktívne spolupracovala. Od jednotlivých póz, cez výber šiat až po vhodné pozadie.
Na svoje fotky minula veľkú časť bohatstva, dokonca bola kvôli nim aj zadlžená. Väčšina snímok ju zobrazovala ako postavu z mýtov, umenia alebo literatúry. Niektoré boli v tom čase považované za dosť provokatívne, nakoľko zobrazovali odhalené nohy a chodidlá.
To nebolo pre dámu tých čias a jej postavenia vhodné a prípustné. Grófka zjavne trpela narcizmom. Na dnešné pomery by sa dalo povedať, že bola selfie kráľovnou druhej polovice 19. storočia.
Psychické problémy
V neskoršom veku sa u nej pravdepodobne prejavili psychické problémy súvisiace so starnutím a stratou pôvodnej krásy. Utiahla sa do seba v dome na Place Vendôme, Vyhodila všetky zrkadlá a steny premaľovala čiernou farbou. Cez deň skoro nevychádzala.
Chvíľu ešte pokračovala vo svojich projektoch, napríklad chcela zorganizovať výstavu svojich fotografií, čo sa napokon nestalo. Zomrela 28. novembra 1899 vo veku 62 rokov, je pochovaná na parížskom cintoríne Pere Lachaise.
Žena so zaujímavou milenecko-politickou minulosťou je pokladaná za jednu z najvýznamnejších osobností histórie fotografie.
Autor: Liana Benz
