Myslela som si, že MNE sa to nikdy nestane. A predsa. Dodnes znášam následky, hoci manžel sa nikdy nedozvedel (ani o tom netuší), že som ho poviedla s jeho o 15 rokov mladším bratom.

Nič ma neospravedlňuje. Ani to, že vtedy (asi pred dvoma rokmi) ma manžel chvíľu podvádzal. Neurobila som to z pomsty. Len som sa cítila strašne sama. Boris nás často navštevoval, mal za sebou náročné skúškové obdobie a chcel tráviť viac času so svojím milovaným starším bratom. Lenže ten vtedy chodieval za milenkou a doma sa objavoval len zriedka. Mne síce klamal, že má veľa práce, ale našla som v jeho mobile horúce esemesky.

Podľahla som jeho nežným dotykom

V jeden večer, doteraz nechápem, ako sa to stalo, sme s Borisom opäť večerali sami a otvorili sme si aj fľašu vína. Mlčali sme. Vonku bolo príjemne teplo, tak sme si sadli na balkón a pozerali sme sa na hviezdy. Bola som strašne smutná. Premýšľala som, či sa moje manželstvo práve chýli ku koncu.

Zrazu som pocítila Borisovu ruku na mojom krku. Nežne ma hladkal a jeho dlaň sa posúvala stále nižšie. Bránila som sa? Nie. Milovali sme sa. A potom znova. Na druhý deň odišiel. Manžel sa priznal, že ma podviedol, ale skončilo sa to a zvyšok svojho života chce prežiť so mnou. Odpustila som mu, ale nie preto, lebo som ho tiež podviedla, ale kvôli Borisovým očiam, z ktorých sa v tú noc vytratila iskra nevinnosti.

A pretože som pochopila, že každý z nás robí chyby. Aj tie veľké. A že trest nikoho neminie - veď nasledujúcu noc som sa milovala so svojím manželom. A otehotnela som. Ale s kým? Odvtedy ma prenasleduje dráždivá otázka, vari ktorý z bratov je otcom môjho dieťaťa? Dcéra vyrastá s pocitom, že pozná svojich rodičov, ale jej otcom môže byť niekto iný. Ten sa však o mojich pochybnostiach nikdy nesmie dozvedieť... TOTO je skutočný trest, pre mňa, pre manžela aj pre švagra...

Ľubica