Ja a moja fiatka sme boli zohraná dvojka. Milovala som ju ako všetko talianske. Aj keď sa mnohí chytali za hlavu, že vyhadzujem peniaze za smiešne retro autíčko, ja som vedela, že si budeme rozumieť. Teraz malo už viac ako 10 rokov a otec do mňa stále hustil, kedy si konečne kúpim nové auto. Bolo však moje prvé, naučila som sa na ňom jazdiť a raz mi skutočne zachránilo život, keď ma skoro nabral kamión. Tak som si povedala, že sa ho nezrieknem, kým vydýchnu jeho motorové pľúca.

Lucia svoje autíčko milovala.
Zdroj: shutterstock

V ten deň som sa vracala zo svojho obľúbeného wellness na juhu Slovenska. Po nepeknom rozchode a niekoľkých mesiacoch v domácej bubline som si zaslúžila trochu rozmaznávania. Uháňala som na fiatke domov, keď sa zrazu rozpršalo. Stierače nestíhali a viditeľnosť bola naozaj mizerná. Akoby to nestačilo, auto začalo tancovať na ceste, stratila som nad ním kontrolu. Zrejme pri mne stáli všetci svätí, pretože v protismere ani za mnou nešlo žiadne vozidlo. Dokelu, mám defekt, čo teraz? Ešte nikdy som nemenila koleso na aute a od domova ma delilo dobrých 80 kilometrov. Otcovi som sa hanbila zavolať, rovnako aj svojmu ex, hneď by boli totiž „na koni“. Skúsim nahodiť rezervu podľa návodu na youtube. Obliekla som si reflexnú vestu a rozložila výstražný trojuholník. To som už bola premočená do nitky a keď som začala nešikovne manipulovať s kolesom, bolo mi jasné, že budem musieť volať pomoc.

Odrazu pri mne zastalo luxusné auto, otvorilo sa okienko a elegantný muž v obleku sa ma spýtal, či mi môže nejako pomôcť. „No ty sa budeš určite montovať s mojou pneumatikou,“ pomyslela som si. Vysvetlila som mu, že mám defekt a neviem si vymeniť pneumatiku, ale že si zavolám pomoc, nech si nerobí starosti. Na moje prekvapenie odparkoval auto pri krajnici, zapol blikačky a tak, ako bol, v drahej košeli, sa pustil do výmeny kolesa. Bola mi zima, po vlasoch a tvári mi stekala voda a od vďačnosti a úľavy som mala oči plné sĺz. „Ste celá premočená, takto nemôžete ísť domov. Poďte za mnou, bývam neďaleko, uvarím vám čaj a veci vám hodím do sušičky.“ Neviem prečo, ale nasledovala som ho krotká ako baránok. Až v aute mi došlo, čo sa deje – veď ma môže znásilniť, zabiť a ja zmiznem bez stopy. Možno ma už vtedy vzrušovala tá zmes rizika a tajomnosti, ktorá vyžarovala z neznámeho.