Poznali sa roky ako kamaráti a zaľúbila sa až v 42 rokoch! 6 detí teraz musia spojiť do rodiny

„Ty si sa zbláznila! Správaš sa ako šialená celebrita, ktorá sa hneď vydáva. Ste spolu sotva pár mesiacov,“ krútil nado mnou hlavou kamarát Pavol, keď som mu povedala, že sa chystám vydávať. Možno som sa naozaj zbláznila, ale taký nepremyslený krok to zase nebol. Svojho teraz už manžela poznám totiž 20 rokov. A veľmi dobre. Áno, zamilovala som sa do svojho najlepšieho kamaráta. Odvtedy prisahám, že po prvé – priateľstvo medzi mužom a ženou bez milostnej chémie neexistuje (prebudí sa skôr či neskôr) – a po druhé – nikdy neviete, kde na vás čaká osudový vzťah a láska ako hrom. Ja som ju stretla v štyridsiatich dvoch rokoch.

Prvýkrát som sa vydávala v osemnástich rokoch a po ďalších dvanástich som vyplňovala rozvodové papiere. Neznášala som svadby už ako mladé dievča a nechápala som, čo na nich kto vidí. Ako sa môže žena tešiť na to, že ju muž požiada o ruku? Čo z toho? Stresy s vybavovaním svadby, zbytočné vyhadzovanie peňazí, množstvo papierov, úplná strata času. Presne takto som svadby vnímala celý život. Dokonca i svoju prvú. Film Nevesta na úteku mi potom hovoril zo srdca. Lenže pred pár mesiacmi som sa zamilovala tak naplno, že som si začala priať, aby prišiel s prstienkom a požiadal ma o ruku. Keď zrazu vytiahol škatuľku a kľakol si na kolená, rozplakala som sa. Tak sa teda budem vydávať! A prvýkrát to naozaj chcem!

Ale aby všetko nevyzeralo tak idylicky a zaliate slnkom... Mám tri deti a môj muž tiež (on ich má v striedavej starostlivosti). Keď som si ho brala, vedela som, že neprepájame len naše dva životy, ale dávame dohromady obrovskú rodinu. Ani predstava veľhôr špinavej bielizne, zemiakov varených v hrnci na vyváranie bielizne a hádok detí, ktoré sa musia naučiť spolu žiť, ma neodradila. Verím, že to všetci nejako zvládneme a budeme síce trochu veľká, ale šťastná rodina. A o to mi šlo. Byť šťastná s deťmi a mužom po celý život.