Pravda či HOAX? Majte sa na pozore! Uf, TOTO na vás číha na internete! Ako už nikdy NENALETIEŤ

Dnes nie je nič jednoduchšie, ako oklamať tisíce ľudí. Ako? Stačí na to sociálna sieť. Nikdy nebolo jednoduchšie nechať sa nachytať, uveriť totálnym nezmyslom. Stalo sa vám to? Nevadí, nevešajte hlavu, nie je hanba naletieť. Stalo sa to mnohým. Dôležité však je poučiť sa z toho a nabudúce si dať pozor na to, komu budete veriť a čie názory posúvate ďalej.

Pred tromi rokmi obletel svet škandál, ktorý „spáchala“ influencerka Natalia Taylor. Tá sa vtedy na Instagrame tvárila, že si celé týždne užíva luxusnú dovolenku na Bali. No v žiadnej exotike nebola. Všetky fotky totiž urobila v obchodnom dome IKEA. Neskôr sa k tomu sama priznala. Prečo? Chcela poukázať na to, aké je ľahké oklamať tisíce ľudí. A to doslova, keďže aktuálne má takmer 300-tisíc sledovateľov na Instagrame. Jej pokus niektorých fanúšikov naštval, iným otvoril oči a naštartoval kritické myslenie. Poznáme však aj prípady, keď nešlo o žiadne sociologické experimenty a influenceri boli skrátka prichytení pri bohapustej lži. Ako youtuber Logan Paul, ktorý sledovateľom tvrdil, že z farbosleposti ho vyliečili isté „zázračné“ slnečné okuliare. Jasné, že za reklamu dostal pekne zaplatené. No Logan nikdy farboslepý nebol. Na sociálnych sieťach sa dá klamať o svojom výzore aj veku vďaka obrovskému množstvu filtrov. Práve to sa darilo čínskej vlogerke Qiao Biluo, ktorá vyzerala na videách ako rozkošná školáčka. To, že má v skutočnosti 59 rokov, fanúšikovia zistili vďaka technickej chybe, keď sa jej skutočná tvár objavila na obrazovke. Pýtate sa, prečo to tí ľudia vlastne robia? Pre imidž, peniaze za reklamu... Chvalabohu, títo aspoň svojím správaním nikomu neublížili, no urobili si hanbu na sto rokov. Nie všetky klamstvá a dezinformácie na sociálnych sieťach sú však neškodné.

Sociálne siete majú veľký vplyv a s ním rastie aj zodpovednosť. Tomu, čo sa na nich nachádza, totiž veria tisíce bežných ľudí a preberajú odtiaľ názory. Niektorí influenceri si svoj vplyv, chvalabohu, uvedomujú a okrem rôznych produktov sa snažia šíriť osvetu o dôležitých témach. Tak ako Veronika Šipoš Rosputinská. „Rozhodla som sa vyjadrovať k spoločensky dôležitým a často kontroverzným otázkam, lebo mám pocit, že na Slovensku chýba kritické myslenie a ľudia často podliehajú dezinformáciám. Keď sa tu chceme mať dobre, potrebujeme spoločnosť, ktorá vie premýšľať, vyhodnocovať a zaujať správny postoj. Nedokážem ticho sedieť a medzi kamarátmi nadávať, aké je to na Slovensku zlé. Chcem sa pokúsiť niečo s tým urobiť a sociálne siete mi tú možnosť dali,“ tvrdí Veronika, ktorá v minulosti písala pre magazín EMMA. V práci sa nevyhla ani téme dezinformácií. „Posledné roky hoaxom a dezinformáciám prajú aj medzi influencermi. Najviac som zachytila zľahčovanie kovidu, v tom čase som niektorých aj sama prestala sledovať. Sklamalo ma, ako nezodpovedne využili svoj vplyv. Ďalšou skupinou sú rôzne samozvané odborníčky na zdravý životný štýl, tie občas šíria až vyslovene nebezpečné informácie,“ vraví a upozorňuje, že ľudia by mali dôsledne prehodnotiť, od koho si nechávajú radiť v otázke zdravia.​

Alebo teda influencerský teleshopping. Mnohí totiž ponúkajú produkty od výmyslu sveta, no skutočne im môžeme veriť, keď jeden týždeň ponúkajú jednu vec a druhý týždeň takú, ktorá neguje účinok tej prvej? Ako rozoznať, že influencerovi ide len o zárobok a je mu jedno, čo propaguje? Skúste si pozrieť jeho či jej profil – ak z posledných 12 príspevkov je 10 reklamných, mala by vám zablikať varovná kontrolka.

Okrem „neškodných“ internetových klamstiev, ktoré vám prinesú hanbu či vytiahnu nemálo eur z peňaženky, existujú vážne dezinformácie, hoaxy a konšpiračné teórie, ktoré mobilizujú obrovské skupiny ľudí a páchajú škody na celej spoločnosti. Boli tu vždy alebo sa táto lavína spustila až s príchodom sociálnych sietí? „Konšpiračné teórie tu boli odjakživa, no internet a sociálne siete ich nevídaným spôsobom rozšírili. Keď ste kedysi na dedine verili nejakej sprisahaneckej teórii, boli ste čudák, ktorý sedí v krčme pri stole sám. Dnes sa vďaka sociálnym sieťam títo ľudia dokážu spojiť s ďalšími podobnými a vzájomne sa utvrdzujú vo svojej viere a fantáziách. Nezabúdajme ani na reťazové e-maily, ktorými sa konšpiračné teórie a rôzne dezinformácie či manipulácie šíria najmä medzi staršími ľuďmi.“

„Televízie, rádiá a tlač majú isté editorské a etické štandardy, ktoré dokážu takéto hlúposti pomerne spoľahlivo zachytiť. Články na internete nikto nekontroluje, takže každý môže šíriť prakticky čokoľvek a nemusí uvádzať či overovať zdroj ani nikomu nič dokazovať,“ vysvetľuje Peter Jančárik, odborník na konšpiračné teórie a dezinformácie, ktorý vedie Social Impact tím v agentúre Seesame. Zároveň tvrdí, že ho stále neprestáva prekvapovať kreativita a „men-tálna akrobacia“ dezinformačnej scény a to, koľko absurdných a protichodných naratívov, príbehov a tvrdení dokáže vyprodukovať. „Kovid bol tak trochu ‚demo‘ toho, čo so sebou priniesla vojna na Ukrajine. Práve Ukrajina je a dlho budehlavnou témou dezinfoscény. Všimnite si, ako pre nich zrazu kovid ‚prestal existovať‘ a tí, ktorí donedávna šírili nezmysly o pandémii, teraz preberajú prokremeľské naratívy o vojne u našich susedov,“ dodáva Jančárik. Práve pri takomto šírení informácií treba myslieť kriticky, čo nám nie veľmi ide. Podľa dlhodobých prieskumov Globsexu, kde porovnávali 10 krajín strednej a východnej Európy, až 56 percent Slovákov verí nejakej konšpiračnej teórii, čo nás postavilo na absolútny vrchol rebríčka spomedzi krajín, ktoré sa na prieskume zúčastnili. „Okrem slabej mediálnej gramotnosti a nízkej dôvery je najväčším nepriateľom naša psychológia. Ochotne preberáme informácie, ktoré vyhovujú našim predsudkom a pohľadu na svet,“ tvrdí Jančarík.

Ako sa zachovať, keď narazíme na internete na nejaké hoaxy a ich šíriteľov? Ignorovať ich a nepúšťať sa s nimi do nekonečných debát alebo sa im snažiť dohovoriť v komentároch pod príspevkami či článkami? To je večná dilema. Ignorácia nič nerieši. Hoci neprídete o nervy a budete sa cítiť lepšie, informačnú vojnu nevyhráte. Práve to, že rozumní ľudia nechali na sociálnych sieťach voľné pole dezinformátorom, im dovolilo vyrásť. Môže sa to zdať ako vopred prehratý boj, no má to svoj význam. Len si ujasnite, koho chcete presvedčiť. Dezinformátora neprivediete k inému názoru, ale tým, že na neho zareagujete, máte šancu osloviť ľudí, ktorí si to prídu prečítať. Takto si množstvo ľudí ne­utvorí názor len na základe klamstva, ale aj ďalších názorov. Hoci každý má právo vyjadriť svoj názor, či už súhlasný, alebo nesúhlasný, treba si uvedomiť, čo a ako šírime. Napríklad podnecovanie či propagácia vojny je trestným činom, za ktorý hrozí trest odňatia slobody na jeden až desať rokov. Preto je dôležité, aby sme vedeli filtrovať informácie, na zá­klade ktorých si utvárame názory. Tu skutočne platí – dvakrát meraj a raz rež. Zapojte sedliacky rozum, pýtajte sa, overujte.

Viete, ako rozpoznať pravdivú informáciu od tej zavádzajúcej?

„Treba sa pozrieť na zdroj – poznám človeka alebo web, ktorý to tvrdí? Kto to píše, o ktoré zdroje sa opiera? Je informácia overená z viacerých zdrojov a nezávislých inštitúcií? Ak článok pracuje so strachom alebo s nenávisťou k niekomu, treba sa mať na pozore. Je fajn pozrieť sa, čo píšu viaceré médiá – ale opäť tie, ktoré dodržujú editorské štandardy a všetko, čo napíšu, musia mať overené z viacerých zdrojov. Určite je dôležité nesledovať len médiá, ktoré za každú cenu idú proti mainstreamu. Netreba si zamieňať kritické myslenie a snahu zakaždým ísť proti prúdu,“ vymenúva odborník a spoluzakladateľ projektu Konšpirátori.sk.