Na prechádzke s mojím prvým chlapcom sa spustila lavína: Nevedela som sa nabažiť jeho dotykov

Trochu sa to zlepšilo na vysokej, kde som nabrala viac sebavedomia aj ženskosti. Chodievala som so spolužiakmi do jedného klubu a tam som stretla Jakuba. Bol o dva roky starší a bola to láska na prvý pohľad. Teda z mojej strany určite.

S Jakubom sme sa začali viac stretávať, ale nikdy som z neho nemala pocit, že by pri pohľade na mňa videl ženu. Skôr sa ku mne správal ako ku kamarátovi. Vlastne, to je asi silné slovo, skôr ako k známemu. Možno to súviselo s tým, že aj on sa hanbil urobiť prvý krok a dať jasne najavo, že sa mu páčim.

Raz, keď sme boli na prechádzke vo vinohradoch a už som nevládala uniesť svoju platonickú lásku, otočila som sa k nemu a pobozkala ho. Vtedy sa spustila lavína. Jeho ruky boli všade, nestíhala som ani registrovať, ako vášnivo a zmyselne pátral po všetkých zákutiach môjho tela. Bola som rozhorúčená, napätá a veľmi som ho chcela. Nevedela som sa nabažiť jeho dotykov, objatí. Lenže trvalo to krátko. Rýchlo sme sa zdvihli z trávy a kráčali ruka v ruke dole do mesta. Ja s letmým úsmevom – už som nebola panna.

Chodili sme spolu len krátko a rozišli sme sa. Zistili sme, že keď sme spolu, nemáme sa o čom baviť, nedokázali sme byť sami sebou, nedokázali sme sa uvoľniť. Neskôr, oveľa neskôr mi povedal, že ma miloval. Uvedomil si to až vtedy, keď ma videl na prechádzke so psom s mojím novým priateľom. Dnes už máme svoje rodiny, no na ten podvečer vo vinohradoch nikdy nezabudnem.