Reklama

Prečo chlapi neplačú? Myslíte, že muži sú bez emócii? OMYL! Majú iba menší...ČOŽE? Ich MOZOG...

Prečo chlapi neplačú? Myslíte, že muži sú bez emócii? OMYL! Majú iba menší...ČOŽE? Ich MOZOG...

Zdroj: shutterstock

Reklama
Soňa Andrisíková

Soňa Andrisíková

redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy

Hoci to nie je pravidlo, na vyjadrovanie ich emócií vplýva aj tlak spoločnosti. Už od detstva počúvajú, že chlapi predsa neplačú.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    EXKLUZÍVNY pozdrav od speváčky Martiny Schindlerovej! WAU, tá vyzerá SKVELO: Čo vám zapriala?

    Možno aj vy horekujete nad tým, že vám partner neprejavuje city. Privítali by ste, keby s vami prežíval svoje túžby, myšlienky a emócie. Nech vám ani nenapadne, že by vás už neľúbil. Netrápte sa a zistite, ako v skutočnosti muži premýšľajú. Dá sa to zmeniť?

    Sme im ľahostajné?
    Niekedy môžete dokonca nadobudnúť pocit, že partnerovi je asi naozaj všetko jedno. Nie ste v tom sama, mnoho žien to cíti rovnako. Niektorých mužov k vyjadreniu emócií donúti až hádka, keď sa k slovám emotívneho typu uchyľujú už v zúfalstve, aby sme im dali pokoj. A my z nich doslova „dolujeme“ akúkoľvek informáciu o pocitoch, názor či reakciu.

    Sú v tom nevinne?
    Podľa vedcov cítia muži rovnako ako ženy, problém je však v ich vyjadrovaní. Isté je, že dokážu všetko veľmi dobre precítiť. Ale popri spoločenskom tlaku na to, že majú byť tí drsnejší, a všeobecne prijímanom stereotype, že „chlapi neplačú“, hrajú v prípade mužských citov úlohu aj ďalšie faktory.

    Tlak spoločnosti
    Zatiaľ čo od žien sa vyjadrovanie emócií tak nejako prirodzene očakáva, u mužov je to presne naopak. Neschopnosť alebo nevedomosť toho, ako svoje emócie správne vyjadriť, u nich pramení ešte z detstva a obdobia dospievania. Často sa stretávajú s tým, že by svoje city mali skrývať, aby neprejavili ako silnejšie pokolenie slabosť. Potom sa stáva, že v dospelosti nevedia, ako presne by mali svoje vnútorné myšlienky a pochody formulovať.

    Ich vnútorný boj
    To, že city niekedy skrývajú, nie je pre nich vôbec dobré, a dokonca ani zdravé. Potláčanie emócií môže viesť až k pocitu frustrácie a psychickej nepohode. Keďže chcú byť „praví chlapi“ a v spoločnosti ne­chcú vyzerať ako príliš zraniteľní alebo zženštilí, niekedy sa svojim pocitom i bránia. V ich vnútri sa tak môže odohrávať niečo úplne iné ako navonok.

    Dá sa to zmeniť
    Čo vám môže pomôcť? Vy sama poznáte svojho partnera najlepšie a viete, ako s ním komunikovať. Zverte sa mu s tým, čo vás trápi, čo cítite a nabádajte ho, aby sa ani on nebál byť k vám úprimný. Vytvorte mu bezpečné a podporujúce prostredie na prejav vnútorných pocitov. Ale zároveň sa ho nesnažte zmeniť na svoj obraz a rešpektujte ho takého, aký je. Tým mu prejavíte úctu a získate si jeho dôveru. Môžete spoločne hľadať „zlatú strednú cestu“, ktorá bude vyhovovať obom a otvorene komunikovať o akejkoľvek téme a o svojich potrebách. Treba si uvedomovať rozdielnosti mužskej a ženskej osobnosti. Majte na zreteli, že my ženy máme iné citové a emocionálne potreby, inak myslíme a komunikujeme ako muži.

    Môže za to mozog
    Vedeli ste, že muži majú menšiu časť mozgu zvanú corpus callosum, ktorá podľa vedcov súvisí s vyjadrovaním emócií a premýšľaním zároveň? Naopak, ženy majú túto časť mozgu väčšiu. Preto pre nás nebýva problematické premýšľať a súčasne dať najavo svoje pocity, ale muži to majú presne naopak. A tak môžu pôsobiť nerozhodne alebo váhavo, keď sa s vami snažia prediskutovať nejakú tému. Inokedy zase môžu ľahko povedať niečo, čo vám ublíži, bez toho, aby si to vôbec uvedomovali.

    Autor článku

    Soňa Andrisíková

    redaktorka týždenníka Nový Čas pre ženy
    Ako študentka som sa vždy tešila na nové vydanie Nového Času pre ženy a jeho pestrý obsah. Dnes mám to šťastie, že ho spolu s mojimi kolegyňami tvorím pre vás aj ja a veľmi ma to baví. Rada prinášam v jednotlivých rubrikách nové informácie, zaujímavé postrehy, i moje vlastné myšlienky. Okrem domácnosti, vzťahov, zdravia, ezoteriky či hlavnej témy, píšem aj skutočné príbehy, ktoré sa stali mojou srdcovkou. Keď som začala spracovávať príbehy, ktoré vytvoril sám život, prišla tá najväčšia radosť z práce v časopise. Rada dostávam do povedomia osudy žien, ktoré nemajú v živote na ružiach ustlané a napriek tomu sa nevzdali. Rovnako obľubujem také, v ktorých sa ženy inšpirujú navzájom. Vďaka nim i ja sama napredujem.