Prečo má význam hovoriť o sexuálnom zneužívaní aj po rokoch? Tieto celebrity to tak urobili

V rozhovore pre časopis People z roku 1986 Oprah Winfrey (70) prvýkrát prehovorila o tom, že ju ako 9-ročné dievča znásilnil jej 19-ročný bratranec. V rozhovore uviedla, že ju znásilňovali aj ďalší muži vrátane rodinného priateľaa učiteľa. Založila nadáciu na pomoc obetiam.

V rozhovore pre magazín Rolling Stone z roku 2014 speváčka Lady Gaga (37) prvýkrát prehovorila o tom, že ju ako 19-ročnú znásilnil hudobný producent. V rozhovore uviedla, že po tomto traumatickom zážitku trpela posttraumatickou stresovou poruchou a fibromyalgiou.

Petra Dzvoníková (30) patrí medzi top influencerky a otvorene bojuje za to, aby sa ženy nebáli hovoriť o tejto traumatickej udalosti. Sama tým prešla a upozorňuje na to, že politici ani netušia, ako sa taká žena cíti… Celý jej príbeh sledujte na Instagrame @petush.nasklee.

Myslím si, že o zneužívaní nikdy nie je neskoro hovoriť. Aj verejne. Po prvé preto, lebo nikdy nie je neskoro na spravodlivosť. Aj keď sa spomienky vytratili a detaily sa stratili, stále existujú možnosti, ako dokázať, čo sa stalo. Existujú lekárske záznamy, svedectvá iných ľudí a moderné forenzné techniky, ktoré dokážu odhaliť dôkazy aj po rokoch. Po druhé, aj keď sa nedokáže, čo sa stalo, prehovoriť o tom má stále veľký význam. Môže to pomôcť obeti vyrovnať sa s traumou, uzdraviť sa a ísť ďalej. Môže to tiež pomôcť ostatným obetiam, aby sa nebáli a ozvali sa. A po tretie, nahlásenie zneužívania polícii je dôležité, aj keď sa to stalo pred rokmi. Môže to pomôcť zabrániť páchateľovi, aby zneužíval aj ďalších ľudí.

Nemyslím si, že by malo nejaký zmysel po rokoch hovoriť o sexuálnom zneužívaní. Som skeptička, myslím si, že keď uplynie taký dlhý čas, spomienky vyblednú, detaily sa stratia a nie je možné dokázať, čo sa vlastne stalo. A potom, aj keby sa to pohlo ďalej, stále žijeme na Slovensku, kde tomu len ťažko uveria tí najbližší a nieto ešte polícia alebo orgány, ktoré by sa tým mali zaoberať. Argumentovali by presne tým, že prečo až teraz? Prečo nie skôr? Kde doteraz boli? A podobne. Pre ženu s takou skúsenosťou je to veľmi ponižujúce. V záujme obetí by som to riešila už len súkromne s terapeutom alebo v rodine, nie verejne…

Viem, že hovoriť o zneužívaní je dôležité. Sama som niečím podobným prešla, ale v mojom prípade by to už nemalo žiadny zmysel, lebo v tom sama nevidím zmysel. Je už príliš neskoro. A ja veľmi túžim ísť ďalej. Možno sa niekto nahnevá, že som sa takto rozhodla. Ale je to moje rozhodnutie. Nie som povinná hovoriť o tom, čo sa mi stalo, ak nechcem.