Nedávali sme si pozor a ja som otehotnela. Partner sa nikdy nesmie dozvedieť, čo plánujem urobiť.
Mnohí mi nebudú rozumieť a možno ma aj odsúdia preto, že nechcem porodiť dieťa, ktoré nosím pod srdcom. Hoci mám veľké výčitky svedomia...
Povedala som svojmu životnému partnerovi, že nechcem viac detí. Mám dve a jednoducho už nestíham popri práci vychovať ďalšie. Bola som s nimi niekoľko rokov doma - manžel ma opustil, keď som čakala druhé. Mužom už nedôverujem, nedokážem to. A dve deti mi naozaj celkom stačia.
Môj súčasný partner je milý človek, ale rád si občas vypije. Aj môj otec začal takto, takže viem, kam to bude smerovať. Žiaľ, zbytočne mu to hovorím, priatelia ho vždy nalákajú na zradné chodníčky. Chcel by mať svoje dieťa, ale povedala som mu, že ja už rodiť nechcem. Dokonca by som sa zmierila aj s tým, že by si kvôli tomu našiel inú ženu. Videla som, že sa mu takýto návrh nepáči, ale nechcel sa viac hádať. Potom som sa od jedného z jeho kamarátov dozvedela, že túžby po vlastnom dieťati sa stále nevzdal.
Podľa mňa chce dieťa preto, lebo svoje dve som neporodila jemu a jednoducho žiarli. Nebol by z neho dobrý otec! Dieťa vie splodiť každý, ale postarať sa oň dokáže málokto. Ja to vidím takto.
Žiaľ, pred dvoma mesiacmi sme urobili chybu, nechránili sme sa a ja som otehotnela. On o tom nevie, určite by ma opustil, keby sa dozvedel, že to dieťa nechcem porodiť... Veľa plačem, ale urobím, čo považujem za správne. Som si istá, že si to nemôžem nechať. Podľa mojej mamy by som sa s ním o tom mala najskôr porozprávať, veď on je otec a má k tomu čo povedať - ale pre mňa je to takto jednoduchšie...
Možno robím veľkú chybu, ale podľa mňa by ani bábätko nebolo na tomto svete šťastné - nedokázala by som sa o neho popri ďalších 2 deťoch tak intenzívne starať. Nemáme ani peniaze, ledva splácame účty a ja naozaj neviem, či muž zostane s nami, či sa k nám zachová čestne. Ak prídem o prácu, budeme hladovať. Hoci v nejakom inom svete by som mu toho malého anjelika porodila...
