Zdalo sa mi, že som našla ideálneho muža. Milého, empatického, poriadkumilovného. Naše problémy v posteli mi však naznačili, že sa deje niečo zlé...
Po mnohých rokoch hľadania som konečne našla muža, s ktorým si viem predstaviť spoločnú budúcnosť. Hoci je o 3 roky mladší, správa sa ako zrelý chlap. Okrem toho je aj milý, empatický a veľmi zodpovedný...
Náš vzťah sa začal priateľstvom. Stretli sme sa vo chvíli, keď sme boli obaja na dne. Veľa sme sa rozprávali, občas aj plakali. Dokázali sme sa úžasne podržať a podporiť. Uvedomila som si, že takto dobre sa nedokážem porozprávať dokonca ani so svojou mamou či priateľkami. Mala som pocit, že naše duše boli stvorené z jedného kúska a teraz sa tešia, že sa opäť spojili.
Z priateľstva vášeň
Sedem mesiacov sme sa stretávali len ako kamaráti, ale v podstate sme boli stále spolu. A potom sme jedného dňa vyrazili na diskotéku a trochu sme to prehnali s alkoholom. Keď ma Peťo odprevadil domov, navrhla som mu, aby u mňa prespal. Ľahli sme si do postele a ja som sa mu pritúlila do náručia. Bolo to také príjemné! Cítila som sa milovaná a v bezpečí. V nasledujúcej chvíli som už ležala na ňom a bozkávala ho. Najskôr bol prekvapený, ale potom mi bozky opätoval. Milovali sme sa a prišli sme na to, že už nie sme len kamaráti.
Na druhý deň sa ku mne rovno prisťahoval. Nemalo zmysel riešiť to inak, veď sme boli aj tak stále spolu. Vyprázdnila som pre neho celú jednu skriňu. Nestačila som sa čudovať, v akom dobrom stave bolo jeho oblečenie - precízne poskladané tričká a svetre, dokonale vyžehlené košele, kvalitné doplnky. Trochu som sa za svoj bordel v skrini hanbila... Vysvitlo, že Peťo je precízny úplne vo všetkom. A okrem toho je aj závislý od poriadku. Hocikedy vytiahne vysávač a dokonca miluje varenie. Myslela som si, že som našla dokonalého chlapa.
Záhadné večerné stretnutia
Podozrivé bolo len to, že hoci sme sa stále bozkávali a objímali, k sexu došlo len zriedka. Zbytočne som niečo začínala, väčšinou ma odmietol s výhovorkou, že je unavený alebo sa musí ponáhľať, lebo sa ešte musí s niekým stretnúť. Pravidelne mizol z bytu medzi deviatou večer a polnocou. Tvrdil mi, že sú to pracovné stretnutia s kamarátmi, s ktorými rieši niečo dôležité. Keď sa vrátil, už som spala. Netrápilo ma to, vedela som, že dvadsiatnici radi trávia čas s kamarátmi.
Milovali sme sa, len ak si trochu vypil. Chcela som s ním byť aj vtedy, keď bol triezvy. Aj sme to párkrát skúšali, ale vtedy sa mu to nepodarilo. Veľmi ma to trápilo. Bála som sa, že ho v triezvom stave nepriťahujem. Keď som sa mu s tým zdôverila, milo ma upokojil, že to nie je pravda.
Začala som pátrať na nete
Okrem sexu to bolo medzi nami krásne. Naozaj som si nemohla priať lepšieho muža. Nuž ale ten sex mi nedal pokoj. Začala som pátrať na nete, čo môže byť príčinou a našla som veľa znepokojivých vecí. Napríklad, že sa bojí zlyhania a alkohol ho zbavuje zábran. Alebo za to môže trauma z detstva, kvôli ktorej sa nedokáže milovať so ženou triezvy. A našla som ešte niečo, čo ma totálne šokovalo. Vraj existujú homosexuáli, ktorí skrývajú svoju orientáciu heterosexuálnym vzťahom.
Keď som si to prečítala, obchádzali ma mdloby
Zrazu do seba všetko zapadlo. Jeho láska k poriadku, upratovaniu, vareniu. Jeho dokonalý zovňajšok, schopnosť počúvať, riešiť moje ženské problémy, ale neschopnosť popasovať sa s tými sexuálnymi... Plakala som, strašne som plakala. Keď sa vrátil domov, hneď som naňho vyletela. Pozrela som sa mu do očí a vyslovila tú strašnú otázku. Strašnú pre mňa, pretože ho milujem. "Si teplý?"
Stalo sa to, čo nikdy predtým
Dal mi facku. Veľkú a bolestivú. A potom za sebou celý zúrivý zabuchol dvere. Odišiel z bytu aj z môjho života. Nevedela som si jeho reakciu vysvetliť. Udrel ma, pretože som ho tou otázkou urazila, alebo že som odhalila jeho tajomstvo? Je možné, že svoju orientáciu nepriznáva ani sám pred sebou? Je možné, že si naplno ani neuvedomuje, že je teplý?
Už niekoľko dní som vôbec nespala. Strašne ma to trápi. Navyše ani netuším, kde je, čo robí, kde spí. Veľmi mi chýba a už by mi ani neprekážalo, keby vysvitlo, že som mala pravdu. Stratila som svoju spriaznenú dušu, najlepšieho priateľa. Neviem, čo mám robiť, kde ho hľadať.
Keby som ho našla, povedala by som mu, že ho milujem a dokážem ho prijať takého, aký je. Dokázali by sme spolu žiť aj takto? Veď sme sa milovali! Áno, vždy bol pod vplyvom alkoholu, ale bolo to krásne. Alebo si to len nahováram a v skutočnosti ho muži vôbec nepriťahujú? Urazila som ho svojím obvinením a nedokáže mi odpustiť? Neviem, čo mám robiť...
Alena
