Príbeh Lindy: Až s MLADŠÍM mužom zažila neskrotnú VÁŠEŇ... Boli sme od seba až fyzicky ZÁVISLÍ!

P o veľkom sklamaní v láske som bola plná odhodlania začať novú kapitolu svojho života, tentoraz bez zbytočných citových komplikácií. A tak to aj bolo, celé tri roky...

Hoci som na suseda Braňa narazila hneď v prvý deň, vôbec to so mnou nezamávalo. I keď musím povedať, že jeho pohľad ma zaujal, bol nesmelý a zvodný súčasne. Tmavá brada mu pridávala roky, no neskôr som sa dozvedela, že je odo mňa o celých 10 rokov mladší. „Chvalabohu, o pokušenie menej,“ pomyslela som si, keďže taký mladý partner u mňa neprichádzal do úvahy.

Pomaličky, najmä cez debaty pri plote, sme sa spriatelili. Obaja sme boli trochu rezervované osobnosti a dávali sme si pozor na to, čo povieme. Braňo bol typ chlapa, ktorý stále hľadal tú pravú. Šiel zo vzťahu do vzťahu a pri každej novej priateľke mal pocit, že to už musí vyjsť. Postupne však nastali problémy a neskôr rozchod. So všetkým sa mi zdôveroval a ja som ho podporovala v tom, aby to nevzdával a urobil všetko pre záchranu svojej lásky.

Svojím spôsobom mi Braňo pripomínal, aké je to mať niekoho blízkeho, niekoho, kto je súčasťou vášho života. Hoci som si nechcela pripustiť, že ma priťahuje, cítila som sa pri ňom dobre. No stále som si opakovala, že je pre mňa primladý a hľadá niečo, čo mu už ja nemôžem dať. Napriek tomu sme spolu trávili veľa času, či už pri športe, alebo na výletoch. Mali sme podobne nastavený životný štýl, a tak sme sa vždy vedeli dohodnúť na spoločných aktivitách. Naše priateľstvo sa stále prehlbovalo, a to najmä po jeho poslednom rozchode.

Raz po spoločnej saune ma k sebe pozval na pohárik vína. Vyhovorila som sa na únavu a pracovné povinnosti, v skutočnosti som sa však zľakla. Začínala som si uvedomovať akúsi zmenu medzi nami. Stále som sa tomu bránila, nebola som o tom presvedčená. No atmosféra medzi nami začala hustnúť. Vo fitnescentre som naň­ho hľadela inak, začínala som vnímať vibrujúcu sexualitu medzi nami. A potom, jedného večera, keď sme spolu pozerali film, sa to už nedalo vydržať. Stačilo jedno dlhé zahľadenie do očí a pobozkala som ho. Neviem, kde sa to vo mne vzalo, ale ten bozk bol len začiatkom niečoho oveľa väčšieho. A dlhé leto pred nami nám len nahrávalo.

Obaja sme boli zaskočení vášňou, ktorá medzi nami prepukla, obaja sme boli zmätení, vystrašení novými citmi. O pár dní sa mi Braňo priznal, že o mne roky sníval, no myslel si, že u mňa nemá šancu, a tak si už niekoľko týždňov píše s dievčaťom zo zoznamky. Páči sa mu a chce sa s ňou stretnúť. Bolo to ako kopanec do žalúdka, no zároveň som ho podporila v tom, aby na to rande išiel. Nechcela som ho zväzovať.

Rande sa však neskončilo podľa jeho predstáv a ja som prekvapila samu seba, keď som skrotila svoju hrdú leviu povahu a dala mu šancu. Nie, už som nechcela partnerský vzťah, len milenecký… Myslela som si, že si tak menej ublížime. Ako som sa len mýlila!

Úplne sme sa nechali pohltiť živočíšnou vášňou, ktorú ani jeden z nás pred tým nepoznal, a pomaly prerastala do fyzickej závislosti. Už naše bozkávanie bolo tou najslastnejšou predohrou, zmyselným tancom, ktorý v nás rozprúdil žiadostivosť. Obaja sme milovali pocit, keď sa naše telá spojili ako dva dieliky puzzle a už sme sa len bez ostychu nechali unášať tou úžasnou energiou, ktorá nás hnala až na vrchol rozkoše.

Nikdy sme nehovorili o tom, že máme vzťah, hoci svojím spôsobom sme ho mali. Prezradila nás reč tiel, dotyky, sladké doberanie, rituály pred milovaním, spoločné obedy v obľúbenej reštaurácii. Potmehúdske pohľady pri športovaní, objatia, v ktorých sme sa strácali. Nikto o našom vzťahu oficiálne nevedel, ale všetci si mysleli svoje. „Neverím, že vy dvaja spolu nič nemáte, vyzeráte ako manželia,“ podpichol nás prostoreký známy. Párkrát sme to po vážnych nočných rozhovoroch „zabalili“, aby sme si nekradli čas, sústredili sa na vlastný život a hľadanie perspektívnych partnerov, no už na druhý deň sme to bez seba nevedeli vydržať. Naplánovali sme si výlet do Prahy, ktorý sme si užili ako zaľúbení blázni, a na vekový rozdiel sme celkom zabudli. „Milujem tvoje bozky, tvoje slastné výdychy, a to, že sa tak priťahujeme. Si pre mňa tá najzmyselnejšia žena, páči sa mi tvoja hravosť aj to, ako si vieš veci užívať,“ povedal mi.

Naša túžba vôbec neochabovala, práve, naopak. Ale akoby z nás pomaly vyprchávala tá bezprostredná radosť zo spoločných chvíľ. Spolu so skracujúcimi sa augustovými dňami sa do našich rozhovorov vkrádal chlad. Podpichovanie, vtipkovanie a sarkazmus sa stali naším spôsobom, ako sa chrániť. Bavilo ma to, ale žena vo mne trpela. Čoraz viac som si uvedomovala, ako bytostne potrebujem vo vzťahu emocionálnu stabilitu a partnera, ktorý by ma bezvýhradne miloval.

Raz, keď som bola v posilňovni sama, ma oslovil sympatický muž a pozval ma na kávu. Odmietla som, no čo čert či amor nechceli, stretli sme sa neskôr na obede a tá káva ma neminula. Otvorene som o tom povedala Braňovi. V jeho očiach som videla smútok aj žiarlivosť, nechcel o mňa prísť. No zároveň ma nedokázal vnímať ako budúcu partnerku, a tak som sa rozhodla.

Braňo sa s tým musel zmieriť a viem, že ho to veľmi trápilo. Neviem, či sme nezahodili niečo naozaj výnimočné... To sa už nedozvieme. Obaja sme boli príliš zbabelí čeliť predsudkom a vzorcom, ktoré sme v sebe niesli. Napriek môjmu počiatočnému strachu, že vzťah medzi mladším mužom a staršou ženou sa nemôže skončiť dobre, som zmenila názor. Nakoniec som našla svoje šťastie a dúfam, že aj on raz nájde to svoje. Môj partner ma vidí ako ženu svojho života, nie ako prekážku. A, áno, je oveľa mladší.