Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Pýtate sa, prečo ste si ho brali? Vyrovnajte sa s rozvodom

Rozvod je v psychológii vnímaný ako jeden

Zdroj: MadamEva

Reklama

Prečo ste si ho vzali? Pred pár týždňami by ste na to možno ešte vedeli odpovedať, ale dnes? Po rozvode? Ostal vo vás iba hnev a smútok.

Sú situácie, v ktorých sa iba ťažko zaobídeme bez pomoci. Rozvod je jedna z nich. Keď si do internetového vyhľadávača zadáte kľúčové slová „pomoc“ a „rozvod“, nájdete tisíce odkazov na praktické právnické rady – ako napísať žiadosť, kam ju poslať, kde nájsť advokáta, ako rozdeliť majetok, ako deti...

To však máte pravdepodobne za sebou. Teraz by sa vám hodila pomoc iného druhu, ale odkazy na ňu sa akoby v tej internetovej záplave kamsi vytratili. Je to zarážajúce, ale v tomto prípade, našťastie, neplatí, že čo Google nenájde, neexistuje.

Omračujúci stres

„Rozvod je v psychológii vnímaný ako jeden z najsilnejších stresorov, nasleduje hneď za smrťou blízkej osoby. Vyrovnať sa s ním znamená vyrovnať sa s odmietnutím, zlyhaním, s pocitmi viny, pochybnosťami o sebe, hnevom a veľmi často aj s pocitom krivdy,“ hovorí psychoterapeut Ľudovít Dobšovič. Takto sa cítia ženy aj muži. Ale ženy trápi ešte čosi.

„Myslím si, že najčastejšie je to vnútorná samota spojená so stratou prijatia, a tá je pre ženu veľmi silná, pretože jej naplnenie umožňuje, aby počala dieťa a stala sa matkou, teda splnila svoje ‚poslanie’ ako žena a cítila sa ženou.“ Byť tohto plná, a pritom každý deň vstať a plniť si svoje povinnosti nie je jednoduché. A akoby toho nebolo dosť, ex z vášho života nezmizol ani po rozvode.

„Rozvod u nás trvá veľmi dlho. Ak aj boli na začiatku tohto procesu partneri relatívne pokojní, je takmer pravidlom, že kým sa to skončí, exmanželia sú tak plní hnevu, že by sa vedeli snáď aj pozabíjať,“ opisuje realitu psychoterapeutka Katarína Hatráková z manželskej poradne. „Preto si každý, kto je v rozvodovom procese, želá, aby sa to už skončilo a bol pokoj. Ale to sa nestane!“

Rozvod ukončí manželstvo, ale nevyrieši problémy, ktoré medzi partnermi sú. A tí, či sa im to páči, alebo nie, musia spolu komunikovať aj po tomto právnom akte. Najmä, ak sú vo vzťahu deti, pretože rodičmi ostávame aj po rozvode. Inak povedané, navždy.

Záchranné lano

To sa ľahko povie, ťažšie urobí – kričíte vo svojom vnútri a pocit bezmocnosti, ktorý vás v tomto období gniavi, sa ešte viac prehlbuje. Napriek tomu je niekoľko možností, kde by to mohlo ísť. Prvou z nich je manželská poradňa.

Áno, aj napriek názvu v tejto inštitúcii pomáhajú aj ľuďom v rozvodovom konaní a po ňom. Ale aby sme boli presní, manželskou poradňou sa to oficiálne nevolá už roky. Teraz je to Referát poradensko-psychologických služieb a je v každom okresnom meste na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

„Nech ľudí tento úradnícky názov neodrádza, stále fungujeme ako tím psychológov a terapeutov. A prečo vyhľadať takúto pomoc? Nuž, určite pomôže aj individuálna terapia, ale ak sa majú dvaja naučiť spolu komunikovať, aspoň vecne a bez hnevu, poradňa je to vhodné miesto,“ argumentuje Katarína Hatráková. Ak nechcete, aby o tom, že chodíte do poradne, vedela celá vaša dolina, môžete si zájsť aj do okresného mesta, kam nepatríte podľa miesta trvalého bydliska. Oproti inej forme terapie má „poradňa“ výhodu aj v tom, že jej služby hradí štát. A čo si budeme hovoriť, v rozvedenej kase sa ráta každé euro. Druhou možnosťou, kde nájdete záchranné lano a vymotáte sa z prekliatej situácie, je mediátor. V pracovni tejto „tretej, nestrannej osoby“ sa dá vecne dohodnúť tak, aby ste boli obaja spokojní a navzájom sa nenafackali. Samozrejme, musíte sa pripraviť na to, že budete robiť nejaké ústupky (rovnako aj váš ex), pretože bez toho sa dohoda dosiahnuť nedá.

Bútľavá vŕba

Okrem riešenia praktických vecí nezabúdajte v čase po rozvode ani na seba. Jednoznačne potrebujete bútľavú vŕbu, človeka, pred ktorým sa nemusíte hrať na hrdinku a môžete ventilovať svoje pocity. Ak ich budete v sebe dusiť, reálne hrozí, že si ich skôr či neskôr odventilujete cez deti. A to je presne to, čo nechcete.

„Rozprávanie o tom, čo nás bolí, pomáha hojiť rany. Cigarety, alkohol ani utlmujúce lieky nič neriešia, len ešte viac oslabujú organizmus, ktorý je v čase veľkého stresu menej odolný voči takzvaným psychosomatickým chorobám,“ varuje Ľudovít Dobšovič. „Ak žena nemá vo svojom okolí človeka, pred ktorým sa vie alebo môže takto otvoriť, oplatí sa vyskúšať rozhovor so psychoterapeutom alebo socioterapeutom. Vypočul som si veľa príbehov o rozvode a viem, že mnohým ženám aj mužom to prináša úľavu.“

Rozvod je v psychológii vnímaný ako jeden z najsilnejších stresorov.

Jediné osoby, pred ktorými musíte pocity, ktoré vami po rozvode lomcujú, aspoň čiastočne maskovať, sú deti. „Hrať pred nimi divadlo, aká ste super šťastná a v ťažkej pohode, je samozrejme nezmysel, ale ony nemôžu byť kanálmi, cez ktoré dáte priechod svojej bolesti. Určite nie v prvej, akútnej fáze po rozvode. Pretože aj pre ne je táto situácia ťažká a aby sa s ňou dokázali vyrovnať, treba im vytvoriť podmienky, aby sa o svoje prežívanie delili s rodičmi. Nie naopak. Keď na malé dieťa alebo adolescenta vybalíte svoje bremeno, vyvoláte v ňom bezmocnosť, strach a dosiahnete iba to, že sa uzavrie do seba,“ pridáva skúsenosť z praxe Katarína Hatráková.

Ako cez kopirák?

Keď už to bude bolieť menej, čo znamená, že prvú, najťažšiu fázu po rozvode máte za sebou, je čas pohnúť sa v živote ďalej. Možno aj nájsť si nový vzťah. Pýtate sa: A čo keď to dopadne ako predtým? Nuž, pravda je taká, že môže. Najmä v prípade, ak stále nemáte jasno v tom, čo vo vzťahu chcete a čo nie, ako skutočne fungujete a v čom sa len pretvarujete. To sa dá vydržať pár mesiacov, nanajvýš rokov, ale potom to vo vás „praskne“ a nečudo, že kým dovtedy ste manželove ponožky na dlážke prehliadali, teraz vás bude vytáčať aj spôsob, akým dýcha. Takže ešte na chvíľu pŕŕ.

„Obdobie po rozvode je čas na prehodnocovanie. Má zmysel klásť si otázky kto som a ako chcem žiť. Odpovede sa dajú nachádzať v programoch rozvoja osobnosti, osobnostného rastu a na encounterových skupinách. To sú miesta, kde sa o sebe veľa naučíte. Poznať sa je pre fungujúci vzťah veľmi dôležité. Kto si neuvedomí, aké ‚chyby’ robil v predchádzajúcom vzťahu a ostáva v presvedčení, že za rozpad manželstva môže iba ten druhý, nebude mať dobré vzťahy ani po rozvode,“ hovorí Ľ. Dobšovič.

Asi sa to nečíta dobre, aj keď je to pravda pravdúca. Rovnako ako fakt, že rozvod nie je koniec sveta. Veľmi vyčerpá, niekoho zrazí na kolená, ale ak chcete, tak vás aj naučí, ako žiť lepšie.

Balíček prvej pomoci

Čo robiť a nerobiť po rozvode:

  • Dovoľte si zaoberať sa tým, čo prežívate. Nájdite si osobu (kamarátku, rodičov, psychoterapeuta, socioterapeuta), s ktorou budete o svojich emóciách hovoriť. Hrdinkou môžete byť v iných oblastiach, priznať sa, že vám je smutno, ste zo seba sklamaná a máte strach z budúcnosti, pomáha. Iba v kontakte s inými zistíte, že za niečo stojíte!
  • S (teraz už bývalým) partnerom musíte komunikovať aj po rozvode. Nemusíte si padať okolo krku, ale časť života – minulosť a deti – máte už navždy spoločnú. Preto je nevyhnutné nájsť spôsob, ako sa spolu dohodnúť aspoň na základných veciach.
  • Zostať sama je ťažké, ale hľadať si krátko po rozvode nového partnera je ako dať nepriedušnú náplasť na mokvajúcu ranu. Rozvod sa hojí pomaly a na nový vzťah je človek zrelý až vtedy, keď osobnostne vyzrel a porozumel, aký bol jeho podiel na rozpade vzťahu. Kým z rozvodu obviňujete iba druhú stranu, je vysoká pravdepodobnosť, že nový unáhlený vzťah dopadne rovnako – bolesťou, krivdou a pocitom zlyhania.
  • Minulosti sa obráťte chrbtom a pozerajte dopredu. Dá sa to, ak zotavovanie ubolenej duše využijete na prácu na sebe samej. Pravdivo sa pozrite na svoje vklady do vzťahu, svoje limity, spoznajte, s čím musíte u seba počítať a za žiadnych okolností to nechcete potláčať, inak nebudete mať pokoj v duši. Ak poznáte seba, viete, čo vám vyhovuje a čo rozhodne nebudete tolerovať. Tým sa síce zúži, ale aj veľmi skvalitní výber partnera a pravdepodobnosť krachu nového vzťahu sa výrazne zníži.
  • Robenie si napriek a fungovanie spôsobom „keď si mi ty urobil/a toto, tak ja ti spravím hento“, nech je tabu. „Naubližované“ už bolo až-až. Ak koleso naschválov roztáča druhá strana, zatnite zuby a neprilievajte olej do ohňa. Chce to pevné nervy, ale pomáha vedomie, že aj keď „vrátite úder“, nebudete sa cítiť lepšie. Určite bývalému hranice, čo ešte môže a čo už nie, a keď ich porušuje, opakovane mu ich pripomínajte.

Vyberáme pre vás niečo PLUS