Rande naslepo: Ako som sa stala prostitútkou

Ako hovorí moja kamarátka Andrea, môj život je pestrejší než najlepší komediálny seriál. To, čo sa stane mne, by scenárista nevymyslel.

Princ na bielom koni

Historka z môjho najkurióznejšieho rande naslepo sa stala dávnejšie. Tak ako mnohé iné, aj ja som stretla svojho domnelého princa na bielom koni na internetovej zoznamke. Prvé nevirtuálne rande sme si dohodli netradične na benzínovej pumpe za Bratislavou. Princ tam mal prísť na svojom tátošovi tmavočervenej farby s tmavými sklami s menom Honda Accord.

Keď som prišla, spomínaný tátoš tam bol zaparkovaný. Posledný raz som sa pozrela do spätného zrkadla, rúžom si pretrela pery a vybrala sa smerom k novej známosti. Chcela som ho prekvapiť, a tak som jednoducho nasadla do auta so zvodným úsmevom a sladkým pozdravom: „Ahoj.“

A za koľko?

Moment prekvapenia mi rozhodne vyšiel. Princ ma odzdravil so zdvihnutým obočím: „No ahoj.“ Na moje prekvapenie vyzeral o dosť starší, než som čakala. S úsmevom na mňa civel, premeral si ma od hlavy po päty a potom z neho vyšlo: „A za koľko?“

Nechápavo som zaklipkala očami. Chvíľu trvalo, kým moje neuróny dorazili do cieľa a pochopili zmysel otázky. Krvi by sa vo mne nedorezal. Nevedela som, či si robí žarty, alebo to myslí vážne, kto to v tom aute vlastne sedí. „To bude asi omyl,“ precedila som cez zuby a rýchlosťou blesku vystrelila späť k svojmu autu.

Svadba z toho nebola

Hneď ako som sa v ňom zamkla, roztrasenými rukami som vytočila jeho číslo. „To čo malo znamenať?“ pýtala som sa. „Čo čo malo znamenať?“ odpovedal mi protiotázkou a vychrlil, že ma už pol hodiny čaká a neodišiel len preto, že som mu bola vážne sympatická. Ako vysvitlo, čakal ma na celkom inej benzínke než ja jeho.

Moja historka o nechcenom hraní sa na prostitútku ho tak pobavila, že nebol vôbec nehnevaný. Ale svadba z toho nebola. Na svojho princa stále čakám. Do áut s tmavými sklami však už nenastupujem.