Reklama

Redaktorka s vrkočmi a kučeravý cudzinec

Archív

Zdroj: Archív

Reklama

Láska, ktorá trvá, je krásna. A obdivuhodná. A, žiaľ, zriedkavá. U celebrít aj u obyčajných smrteľníkov. To prvé sme očakávali, pretože s celebritami denne (spolu)pracujeme a čo-to o nich predsa len vieme. Ale to druhé nás zaskočilo.

Rozhodili sme siete a zrazu sme zo všetkých strán počuli – jáj, tí nie, on pije, to by nebolo pravdivé. On je gambler, on ju bije, on si ju neváži, on má frajerky, on ani nevie, ako rodina vyzerá, on kašle na deti, ona ho podvádza, jej sa sprotivil už dávno, ona s ním žije len pre peniaze, je to už len zvyk, každý si tam žije svoj život... Sprcha, a poriadne studená. Ale nevzdali sme sa a začali sme previerkou celebrít. Pravdupovediac, odpad bol veľký. No za tie, ktoré vám predstavujeme, ručíme. V tejto chvíli.

Ich láska naozaj trvá – u Adely a Tomáša len rok a pol, ale sú asi pod najväčším mediálnym tlakom. Iné mediálne pretriasané lásky vyhasínajú neraz už po týždni. Beáta Dubasová a Andrej Andrašovan žijú spolu takmer dvadsať rokov. Ich láske neuškodil ani šoubiznis, ani medializácia, ani oni. Preto sú tu. A ešte Eňa Vacvalová a jej manžel Juraj. Eňa povedala, že jej dlhoročná láska s manželom Jurajom trvá možno aj preto, že sa akejkoľvek medializácii vyhýbajú. Ďakujeme za výnimku.

Eňa

Ako a kde ste ho videli prvýkrát a čo ste si pomysleli?

Ja mám pamäť v nose a časť v očiach, takže v hlave toho veľa neostalo... teda, čo sa týka dátumov, čísel, rokov a tak! Myslím si, že sme sa prvýkrát stretli a videli v redakcii časopisu Kamarát niekedy začiatkom roku 1985? Alebo koncom osemdesiateho štvrtého? Ako redaktorka som bola poverená vedením chovateľskej rubriky, a keďže som toho veľa o chove domácich zvierat a stavbe vtáčích búdok nevedela, požiadala som o spoluprácu redakciu časopisu Chovateľ. Poslali za mnou redaktora, ktorý sa volal Juraj Vacval. A teraz tie moje oči a nos: mal oblečené hnedé vyšúchané menčestráky, sivú zimnú jelenicovú bundu s kapucňou a okolo krku mal ovinutý dlhý modro-biely šál. Niečím zvláštnym voňal, vtedy som to nevedela identifikovať. Neskôr som zistila, že to boli kone! Mal čierne kučeravé vlasy a tmavšiu pleť. Kým neprehovoril, bola som si istá, že je to cudzinec. Keby sme sa prvýkrát stretli dnes niekde na letisku, myslela by som si, že je to nejaký mladý, fešný terorista a snažila by som sa ho nejako odzbrojiť!

Čo, ako a kedy rozhodlo, že ste si povedali, že je to on a že by to mohlo trvať?

Rozhodli asi čas a poznanie, ktoré nám obom ten čas doprial! Každý sme sa s niečím vyrovnávali. Ja so svojím prvým neúspešným manželským pokusom a rozhodnutím, že už nikdy viac. Juraj zrejme so svojím prvým vážnejším vzťahom, ale asi najmä s tým, že v tom čase som mala už niekoľkomesačnú dcérku. Hej, určite to boli čas a poznanie!

A keď to už trvá, ako – polievate, zavlažujete, ofukujete, ošetrujete?

Alebo sa len tak vytešujete? Opäť sú v tom ten čas a poznanie! Spomalili sme, nemusíme stihnúť každý vlak a každý pohár vypiť na ex! Keď ideme pešo, stihneme a uvidíme toho viac, a keď nepijeme do dna, dlhšie vydržíme byť triezvi! A ja som sa naučila menej riskovať ako kedysi. Čoraz častejšie si uvedomujem, že čo nás kedysi rozdeľovalo, to nás dnes, naopak, spája. Napríklad taká kôprová omáčka! On ju stále neznáša a ja ju práve preto stále varím!

Juraj

Ako a kde ste ju videli prvýkrát a čo ste si pomysleli?

Prvé rande sme mali 2. marca l985! Eňa mi ho vryla do pamäti výčitkami, keď som párkrát prešvihol termín, ale aj vyryla na nejeden pekný darček... Prvýkrát som ju však uvidel niekoľko mesiacov predtým, v redakcii časopisu Kamarát, kde vtedy pracovala a prizvala si ma k spolupráci nad chovateľskou rubrikou! Sedela na pracovnom stole pri okne, oblečená v sivých menčestrákoch s trakmi, v podstate to boli montérky, a mala zapletené dva vrkoče! To bol pre mňa šok, tie vrkoče. Pomyslel som si všeličo, len nie to, že toto je tá redaktorka, pre ktorú mám pracovať! A celkom určite nie to, že toto je TÁ PRAVÁ!

Čo, ako a kedy rozhodlo, že ste si povedali – to je ona a mohlo by to trvať?

Podobnú otázku som dostal už viackrát a zatiaľ som odpovedal vždy rovnako: „Našiel som ich také opustené, bolo mi ich ľúto!“ Teda veľkú a malú Eňu! Doteraz som to vždy „prežil“, sú to recesistky. Jedna väčšia ako druhá!

A keď to už trvá, ako – polievate, zavlažujete, ofukujete, ošetrujete? Alebo sa len tak vytešujete?

Tak toto všetko robím najmä v našej záhrade! Eňa je iný kvietok! Darí sa jej najmä na jeseň, keď prichádzajú prvé dažde, hmly a rozkvitá po zotmení!

Posledný príbeh je príbehom lásky "obyčajných smrteľníkov". Prečítať si ho budete môcť už o týždeň.