Renátka ovdovela mladá, a keď znovu začala niečo cítiť, dostala strach! Lebo je to manželov...

Ovdovela som mladá a dlho mi trvalo, kým som sa z toho spamätala. Mala som okolo seba ľudí, ktorí mi pomáhali, takže som nemala problémy, ale nemala som ani chuť s niekým stretávať alebo budovať ďalší vzťah. Jedným z ľudí, ktorí mi veľmi pomohli, bol bratranec môjho manžela, s ktorým som sa zblížila, ale nemyslela som na neho ako na prípadného partnera. Vlastne som si ani nevšimla, že by ma chcel. Nedávno mi vyznal lásku a ja som začala rozmýšľať, či predsa len by som nepotrebovala mať vedľa seba niekoho, kto je viac ako priateľ. Nie je to priamo láska, ale niečo k nemu cítim. Trochu sa podobá aj na môjho muža, len sa pýtam, či je to vhodné?

Je potrebné pohnúť sa ďalej. Zatiaľ vám to začína naznačovať rozum, teraz už len čo povie srdce. Potrebujete však ešte čas. Nie je to niečo, čo je treba urobiť náhle. Mali by ste si postupne stále viac zvykať na myšlienku, že život ide ďalej a zostať žiť v spomienkach bude z roka na rok stále ťažšie. Či to bude človek, ktorého už poznáte, alebo niekto neznámy, ktorý je ešte skrytý v budúcnosti, nie je teraz až také podstatné. Hlavné je, aby ste už neprešľapovali na mieste, ale začali kráčať. Takisto nie je dôležité, že je to niekto z rodiny vášho muža. Otázka je len to, či je vám s ním dobre a či má teda zmysel skúsiť ísť touto cestou. Nič neurýchľujte, nechajte veci plynúť svojim tempom a uvidíte, kam sa až dostanete.