Po rozvode sa chcela zabaviť a skončila na cudzej chate! A to ešte netušila, že tu STRETNE...

Asi týždeň pred Vianocami ma mladšia sestra Oľga pozvala na chatu, aby som netrávila sviatky sama. Nezvykla som počas Vianoc a Nového roka byť mimo domova, ani nie som večierkový typ, ale teraz, keď som ich doma nemala s kým tráviť, som súhlasila.

Asi bol čas na zmenu, veď som zažila veľa zlého, zaslúžim si zabaviť sa. Povzbudzovala som sa, aby som nakoniec pozvanie nezrušila. Nakoniec som 22. 12. sedela v aute a smerovala za sestrou.

No moja cesta sa hneď skomplikovala, dostala som defekt a vybil sa mi mobil. Bola už tma, hoci nebola noc... Ale, našťastie, sa pri mne zastavil jeden milý manželský pár a pomohli mi vymeniť koleso. Mohla som pokračovať v ceste. Vedela som, že sestra sa už musí strachovať, ale nemala som jej ako zavolať.

Keď som konečne v spleti zasnežených uličiek dorazila k chate a zaklopala na dvere, tešila som sa, že som to zvládla. Medzi dverami stál sympaticky vyzerajúci muž a ja som na neho hneď vychrlila celý príbeh o probléme s kolesom a že som Oľgina sestra. Bola som vyčerpaná a premrznutá, tak mu vravím, že som rada, že som vôbec tu. Sympatický muž sa zvrtol a už držal v ruke pohárik teplej medoviny a ťahal ma do miestnosti. Ondrej, ako sa mi predstavil, mi hneď zalichotil, že netušil, že Oľga má takú peknú sestru. V miestnosti boli ďalší ľudia, pohľadom som hľadala sestru a čudovala sa, prečo ma nejde privítať. Ondro zrazu zakričal na ženu v ružovom svetri, že tu má sestru. Tá mladá žena sa nechápavo otočila s tým, že ona sestru nemá. Čo je to za vtip?

Zrazu som si uvedomila, že som sa ocitla v zlej chate. Nikoho som nespoznávala a Oľga nebola moja Oľga. Začala som vysvetľovať, ako som asi zablúdila a kam mám vlastne namierené, a ukázalo sa, že chata, ktorú hľadám, je asi tri kilometre vzdialená od tejto. No medzitým som vypila víno a všetci okolo už boli podgurážení, navrhli mi, nech nikam nejdem, ešte sa znovu stratím, že ráno to v pokoji nájdem. Nechcelo sa mi nikam ísť, ale bolo mi hlúpe zostať s cudzou partiou. Všetci však boli takí milí, že ma prehovorili. Potom som si nabila mobil a zavolala sestre, aby sa nebála. Keď som jej všetko vysvetlila a zložila, vravím si, čo teraz?

Nakoniec som sa v ten večer dobre bavila. Hlavne s Ondrom, ktorý ma už nepustil a venoval sa mi naplno. Priznám sa, lichotilo mi to a pookriala som pri toľkej pozornosti. Keď som sa ráno lúčila, Ondrej si rozpačito vypýtal moje číslo. Bez váhania som mu ho dala, páčil sa mi viac, ako som si dokázala priznať. Večer sme sa videli znovu, tentoraz na chate u sestry. Strávili sme spolu niekoľko krásnych dní, dokonca aj Silvester.

A presne po roku od tejto udalosti ma požiadal o ruku. Samozrejme, že som súhlasila. Veď sme sa šialene milovali. A keď som Ondrovi povedala, že sa neteším len ja, ale už dvaja, tak nechápal. Bol to šok, keď mu docvaklo, že som tehotná. Áno, prežila som veľa zlého, no nakoniec si ma šťastie našlo. Také povyrazenie na chatu sa môže skončiť aj takto. Kto by to bol povedal? 

Toto je jeden z tých príbehov, ktoré tak rady čítame. Je to ako skrátený román plný šťastných náhod a lásky. A milujeme ich isto preto, lebo stále veríme na šťastné konce a na to, že zlo nakoniec vystrieda dobro. Aj keď vieme, že v reálnom živote to tak vždy nie je, predsa len to potrebujeme počuť a čítať, aby sme nestrácali nádej. Tak ďakujeme Tamare, že aj pri jej príbehu môžeme snívať.