Šikanujú vás v práci? Užitočné rady, ako to zistiť a čo v takom prípade urobiť

odborníčka na personalistiku a Zákonník práce

Petra o tom vie svoje. „Slovné spojenie – nedá sa – pre mňa neexistovalo. Do firmy som prinášala nových klientov, no nech som sa snažila akokoľvek, nikdy som sa od šéfky nedočkala odmeny ani pochvaly. Aj pri tej najmenšej chybičke ma však predvolala na poradu a pred kolegami na mňa naziapala ako na malé dieťa. Chybu vraj treba trestať exemplárne.“ Chvíľu jej trvalo, kým pochopila, že je obeťou šikany, a trvalo tri roky, kým z práce odišla, čo neľutuje.

To sa mi len zdá...

Poviete si, musela to predsa vedieť. Nie je to vždy také jednoznačné. Kým v škôlkach a školách riešia šikanu medzi deťmi učitelia aj odborní pracovníci, na pracoviskách sa o nej mlčí. „Je to trochu nepochopiteľné, lebo podľa štatistík je obeťou psychického týrania v práci každý šiesty človek. A možno ich je oveľa viac, len sa to boja priznať,“ vysvetľuje Jana Kiššová, odborníčka na personalistiku a Zákonník práce.

Spočiatku si dotyčný nie je istý, či sa naozaj deje niečo nevhodné. Agresor má premyslenú stratégiu. Jednotlivé kroky dávkuje tak, aby si obeť nebola istá, či je šikanovaná, alebo si to domýšľa. O mobbingu či bossingu však hovoríme už vtedy, keď sa nejaká epizódka pritrafí aspoň raz týždenne šesť mesiacov po sebe! Je však zväčša ťažké odlíšiť, či sú šéfove nočné telefonáty len známkou jeho prepracovania alebo sú cielené. Či ide len o ohováranie, alebo premyslené dehonestovanie. Zachmúrený pohľad či strategické zastrašovanie.

Nie ste bezmocné

Spôsobov, ako nenápadne útočiť na druhého, ponižovať ho a psychicky mu ubližovať, je veľa. Je naozaj veľmi ťažké identifikovať a brániť sa proti všetkým praktikám šikany... „Šikana býva ťažko dokázateľná, pretože fyzické násilie ju sprevádza len minimálne. Väčšinou ide o psychické týranie,“ tvrdí J. Kiššová, no dáva do pozornosti, že tomuto problému sa všeobecne venuje aj Zákonník práce. „Konkrétne paragraf 13 ods. 3 zákona 311/2001 Zbierky zákonov. Podľa neho musí byť výkon práv a povinností, ktoré vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov, v súlade s dobrými mravmi.“

To teda znamená, že:

● nikto nesmie práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávnych vzťahov alebo spoluzamestnancov,

● nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu či návrh na začatie trestného stíhania.

Žiadny paragraf vám však neposkytne odvahu, ktorá obeti šikany často pod ťarchou neustáleho psychického násilia chýba. Tú v sebe musíte nájsť samy alebo s pomocou niekoho tretieho, nestranného, kto sa dokáže na celú záležitosť pozrieť z nadhľadu. Pomôže tretia strana – nestranný človek. Pritom to nemusí byť hneď advokát. Ak má váš zamestnávateľ odbory, môžete sa obrátiť najskôr na ne. Prípadne na niektoré z občianskych združení, ktoré sa šikane na pracovisku venujú a poznajú nielen postupy agresorov, ale aj možnosti, ako im v šikane zabrániť.

Nečakajte na poslednú kvapku. „Šikanu treba zaraziť v jej zárodku. Agresor totiž spočiatku skúša, kam až mu dovolíme zájsť,“ radí Jana Kiššová. Preto o veciach hovorte na rovinu a bez zbytočných emócií. Nie je to drzosť, hovorí sa tomu asertivita. Napríklad: „Všimla som si, že mi dávate úlohy, ktoré nepatria do mojej náplne práce. Máte so mnou nejaké ďalšie plány alebo prečo sa to deje?“

Mobbing – systematické psychické prenasledovanie alebo šikanovanie pracovníka kolegom alebo kolektívom, ktoré spravidla smeruje k tomu, aby tento dal výpoveď.

Bossing – ten istý scenár ako pri mobbingu, až na to, že to robí šéf.

Stalking – obťažovanie prostredníctvom neustáleho sledovania, telefonátov, nevyžiadaných mailov, verejného osočovania.

Charing – nekorektné metódy vedúcich pracovníkov.

Staffing – opačné garde, nekorektné až šikanujúce správanie sa podriadených voči nadriadenému s cieľom zosadiť ho.