ŠOKUJÚCE priznanie Peťky Polnišovej: TOTO je dôvod, prečo netrvá na svadbe!

Horná Dolná zažíva obrovský úspech. Čakali ste to?

– Priznám sa, že nekalkulujem s úspechom takmer nikdy. Bol to istým spôsobom zázrak. Nečakali sme, že sa to tak ujme, a dôkazom toho je, že to už robíme osem rokov. A to si robíme žarty s Dankom Heribanom, že tam ešte o barlách budeme behať, on ma na vozíčku bude tlačiť a stále si ma nezoberie za ženu. (Smiech.)  Podarilo sa skvelé obsadenie, aj štáb je fantastický. Myslím si, že aj to má podiel na úspechu. Máme viac času na skúšanie scén ako pri ostatných seriáloch, aj my herci sa cítime slobodní, veľa svojich nápadov dávame do scén. Aj náš rekvizitár Šuli nám vždy pripraví nejaké prekvapenie a vidíme, že ho to baví. Sme skvelý tím. (Úsmev.)

Točí sa prevažne v exteriéri. Aj to je iné?

– Je to úplne iný pocit, keď človek príde do kulís, odohrá svoje a ide domov, ako keď príde do reálnej dediny, s reálnym počasím, reálnymi stromami a ľuďmi. Sme už taký kolorit Novej Lehoty. Toto je najpríjemnejší pocit, že sa tam cítime ako doma. Tak nás prijali za svojich.

Dočká sa vaša Erika konečne aj svadby?

– To nemôžem prezradiť, ale určite tam zopár krušných chvíľ zase zažijeme. (Smiech.) Ale môžem prezradiť, že som tam niekoľkokrát vo svadobných šatách.

Máte niečo s Erikou spoločné?

– S Erikou mám spoločný iba výzor a to, že som absolútne schopná a ochotná sa do nej prevteliť. Ale inak si myslím, že nemáme spoločné takmer nič. Erina je povaha, ktorá svoje emócie dáva v sekunde von. Čo na srdci, to na jazyku. Ja som živá osoba, ale niekedy svoje emócie dosť kontrolujem a ona je prostoreká žena, ktorá keď žiarli, tak žiarli otvorene, keď nenávidí, tak tiež otvorene. (Smiech.) Ja nie som uzavretý typ, ale oproti Erike som teda tisíckrát uzavretejšia.

Vás majú ľudia zaradenú ako komičku neustále sršiacu vtipom. Aká je však skutočná Petra Polnišová?

– Nepovedala by som, že srším vtipom. Nepoznám nikoho, kto ním srší každú sekundu. Rada sa bavím, mám rada, keď sa s ľuďmi, s ktorými pracujem alebo sú z môjho okolia, smejeme, ale nie je tajomstvo, že sú také „prepady“, keď idem do seba, som ticho a nepustím do svojho vnútra nikoho. Je to asi prirodzené. Tým, že sa živím povolaním, kde veľa energie vydám, tak mám jednoducho veľa chvíľ, keď vôbec neprehovorím. Keď som v spoločnosti, medzi novými ľuďmi, nejaký čas mi trvá, kým sa akoby otvorím. Nie som zase úplne zakríknutá (Smiech.), ale svoju energiu nerozdávam na počkanie.

Vaši synovia Simon a Félix sú vo veku, keď sa už človeku črtá určitá osobnosť. Sú vám podobní?

– Úprimne vám poviem, že by som rada odpovedala, ale moje deti mi zakázali o nich hovoriť. Vyslovene si to obaja vydupali. A asi ste práve pochopili, aké sú osobnosti. (Smiech.) Každé je zmiešaná osobnosť, niečo majú zo mňa, niečo z otca. Je to fantastické, že sú takíto pomiešaní a pritom každý je individualita sama osebe.

Dočítala som sa, že s exmanželom máte dobrý vzťah. Máte nejaký návod, ako spolu vychádzať?

– Úprimne si myslím, že návod je, keď si každý nájde terapeuta. (Úsmev.) Existujú aj formy porozvodovej terapie, kde sa naučia ľudia spolu vychádzať. Rozvod je vždy bolestná vec pre obe strany, či sa to niekomu páči alebo nie. Možno pre niektorú stranu je bolesť väčšia ako pre druhú, ale rozvod, kde sú ešte aj deti, je naozaj strastiplná cesta, keď obidve strany musia vykázať veľmi veľa úsilia, aby fungovali. Myslím si, že naše deti sú krehké, vnímajú všetky záležitosti, čo sa týka ich rodičov, a najlepší liek na to je neustále pripomínať, že hoci sme sa nevedeli dohodnúť v rámci fungovania nášho vzťahu, tak ich obaja veľmi milujeme. Viem, že Matthieu svoje deti veľmi miluje a to je pre mňa najpodstatnejšie na svete. No nemyslím si, že práve ja by som mala rozdávať nejaké návody.

Nejaký piatok už tvoríte pár s filmovým distribútorom Jurajom Brockom. Čím si vás získal?

– Humorom. Je mimoriadne vtipný. Juraj je bezprostredný človek s veľkým zmyslom pre humor a takpovediac vstupuje do vecí a vystupuje z nich s takou ľahkou nohou a to je veľmi čarovné. Samozrejme, sú situácie, keď sa neusmieva ani ten najusmievavejší človek na svete, ale myslím si, že on má na toto naozaj talent. V tom spočíva čaro jeho osobnosti.

A prezradíte, ako ste sa dali dokopy?

– Neprezradím. (Smiech.) Veľmi nerada rozprávam o veciach, ktoré sa dejú v mojom súk­romí. Hoci som na obrazovke a robím svoju prácu tak, že s tým súvisia aj takéto rozhovory, sme svojím spôsobom otvorenejší, ale o to viac aj zraniteľnejší voči verejnosti. Tak si myslím, že ľudia o mne nemusia vedieť všetko. (Úsmev.)

Chápem, no i tak mi nedá neopýtať sa, či je v pláne svadba.

– Priznám sa, že takáto vec u nás nie je na programe dňa. My máme čo robiť s tým, ako fungujeme, a teda si úplne neviem predstaviť, ešte v tomto koronovom období, že by som trvala na svadbe, že „tak a teraz!“ (Smiech.) Naozaj to nijako neriešime.

Juraj je vlastne tiež z fachu. Radíte si pracovne alebo kibicujete do práce toho druhého?

– Pretože máme spoločnú firmu, je to prirodzená vec, že veľa vecí riešime spolu. Aj keď sme robili film Známi neznámi s Wandou, aj v tom kolektíve sme mali prirodzene rozdelené úlohy. Každý sa staral o svoje veci, ale vytvorili sme si nejaký kontrolný orgán, vždy sme sledovali, čo tí druhí, aby nedochádzalo k nejakým chybám. Veľmi dobre to fungovalo a tak to funguje vlastne aj s Ďurom, že spolu diskutujeme.

V tomto čísle máme špeciálnu prílohu o financiách. Považujete sa za šetrného človeka?

– Asi áno. Nerozhadzujem veľa peňazí. Nepotrebujem mať 120 „vuitoniek“. Som tak nastavená. Keď som totiž išla po strednej do Anglicka, žila som aj v Taliansku, bola som odkázaná sama na seba a pomerne mladá, tak som sa naučila mať vždy nejakú rezervu na horšie časy. V Anglicku som žila z toho, čo som zarobila za týždeň, tam sa veľké úspory nekonali, napriek tomu som škrečkovala a pôvodne som si myslela, že keď odtiaľ odídem, nakúpim si nejaké veci. (Úsmev.) Ale dostala som sa tam do nemocnice a tri týž­dne som nemohla pracovať, ale nájom som platiť musela. Tam som pochopila, že vždy treba myslieť na horšie časy.

Patríte medzi ľudí, ktorí svoje peniaze zhodnocujú investovaním?

– Nepovedala by som, že sa orientujem vo svete akcií a nič iné by som nerobila, len pozerala, či akcie padli, či kúpiť, či nekúpiť. To nie. Ale, samozrejme, vždy rozmýšľam nad tým, aby sa peniaze nejakým spôsobom zhodnocovali. Nepatrím však medzi riskujúcich ľudí. Vždy myslím na zadné vrátka, lebo povaha mojej práce si to vyžaduje. Dnes môžem robiť a zajtra nemusím.  Prirodzene, myslím na to, že keď nebudem mať prácu, aby som mala z čoho žiť.

Deti dostávajú vreckové, aby sa naučili hospodáriť. Dostávali ste aj vy?

– Áno, mali sme doma striktný systém. Dostávali sme ako pubertiaci vreckové, ale museli sme každý urobiť nejakú domácu prácu. Tak sa zabezpečoval chod domácnosti. Boli sme traja a každý mal niečo na starosti. Považujem to za dobrý systém, že sme si vreckové museli zaslúžiť. Ale vtedy som si to nemyslela. (Smiech.) 

Prezradila o sebe

✔ Vaša najobľúbenejšia postava?

V divadle v predstavení IN DA H­OUS­E. Myslím, že sa volala Petra a bola taká delikventka. (Úsmev.)

✔ Najhorší zážitok z nakrúcania?

V Hornej Dolnej, keď malo hasičské auto ostriekať kadibúdu a Erinu malo vystreliť. Strašne som sa dožadovala, že to zahrám, ale presvedčili ma, že to musí byť dablérka. Keď som videla, ako vystrelilo tú dablérku, tri metre letela a skoro ju zavesilo o strom, tak mi nebolo všetko jedno. (Smiech.) Naozaj to bolo drsné a myslím, že aj dablérka to predýchavala.

✔ Najkrajší moment v živote?

Narodenie oboch mojich detí.