Šokujúce: Zamilovali sa, majú dieťa a zistili, že sú brat a sestra

Jeho meno je vymyslené tak, ako meno jeho priateľky a zároveň nevlastnej sestry Maury. Pár svoju identitu tají, predovšetkým, aby uchránil svojho syna Marka.

James a Maura sa stretli pred niekoľkými rokmi v nočnom klube. Pochádzali z miest, ktoré boli od seba vzdialené 160 kilometrov. Neostalo len pri jednom večere, nasledovali dennodenné stretnutia.

„Zhodli sme sa úplne vo všetkom, v tom, čo máme alebo nemáme radi. Už predtým som mal vzťah, ale teraz som vedel, že toto je niečo iné. Už po týždni sme mali pocit, že sa poznáme večnosť,“ opisuje ošiaľ zamilovanosti James.

Po dvoch rokoch randenia Maura otehotnela a narodil sa im syn Mark. James mal so svojou mamou Carmel vždy komplikovaný vzťah a Maura si myslela, že práve narodenie Marka by mohlo rodinu opäť zblížiť.

James otca nemal, muž menom Vincent ich opustil, keď mal chlapec 10 rokov. Vzťah otca a syna bol napätý a chlapcovi sa uľavilo po mužovom odchode. James sa s matkou stále viac odcudzoval, nezoznamoval ju so svojimi priateľkami, pretože ich jeho matka zbytočne rozčuľovala.

Šokujúce Vianoce

Maura, ktorá mala šťastnú rodinu, naďalej priateľa navádzala, aby sa zmieril s odcudzenou mamou. James šiel matku navštíviť pred Vianocami a porozprával jej o svojej partnerke i synovi. „Vypytovala sa ma, aké sú mená rodičov môjho dievčaťa, najmä meno jej otca, odkiaľ je a či zomrel. Moja matka zrazu ostala hysterická. Položila si ruky na tvár a povedala - nie si normálny. Išla hore do svojej izby a zatvorila sa. Zostal som v kuchyni, potom som šiel za ňou a spýtal sa jej, či je v poriadku. Povedala mi, aby som sa držal ďaleko od Maury, ale nechcela vyjsť z izby, tak som odišiel,“ spomína na návštevu James.

Carmel vzápätí syna navštívila, aby mu oznámila jedinú vetu - Maurin otec je aj tvoj otec. „Myslel som, že sa už naozaj zbláznila, a tak som to povedal Maure. Domnieval som sa, že mi povedala takéto veci, pretože je osamelá a chcela ma dostať späť. Ale niečo v mojom podvedomí vedelo, že je to pravda. Teraz som vedel, že muž, o ktorom som si myslel, že je môj otec, bol iba otčim. Vždy vychádzal so svojím synovcom lepšie ako so mnou. Nesprával sa ku mne zle fyzicky, bolo to psychické.“

Dvojica sa odhodlala na DNA testy, ktoré im potvrdili pravdu. „Počul som v telefóne informáciu o výsledkoch DNA a bolo to, akoby som počul o smrti niekoho známeho. Prv, než sme zistili, že moje dievča je moja nevlastná sestra, rozprávali sme sa o sobáši, a že by sme mali radi viac detí. Ale my sa zosobášime a budeme mať viac detí,“ trvá na svojom James.

Čo sa vlastne stalo?

Jamesova matka Carmel mala v roku 1980 19 rokov a stretla chlapca menom Tom. Randili len 4 - 5 týždňov, avšak neostalo to bez následkov. Carmel tehotenstvo Tomovi zamlčala, a keď sa jej narodil James, žila už s novým priateľom Vincentom. Jeho meno sa objavilo aj na Jamesovom rodnom liste. Až po štyroch rokoch Tom zistil, že Carmel má dieťa. Začal sa jej vypytovať na podrobnosti, žena pravdu zahmlievala. Hoci Tom bol v tom čase už ženatý a otcom dievčatka (Maury), rozhodol sa súdnou cestou bojovať o svojho syna.

Carmel nakoniec pravdu priznala, súd však rozhodol, že Jamesovi by sa nemalo povedať, kto je jeho skutočný otec a ani umožniť prístup k nemu. James mal vtedy päť rokov: „Pamätám si, že som si myslel, že ide o niečo divné. Detský psychológ sa stretol so mnou, s mamou a Vincentom, potom so mnou a s mamou a potom so mnou samotným. Vypytoval sa ma na môjho otca. Potom povedal súdu, že by ma rozrušilo, keby sa môj skutočný otec objavil v mojom živote. S mojím otcom sa pritom nestretol a Vincenta pred sudcom vychválil.“

Ako výhra v lotérii

James pozerá teraz na Maurinho (aj svojho) otca ako na psychicky zlomeného muža a uvedomuje si, že to muselo byť pre neho pred rokmi ťažké. O rodinnom tajomstve vie aj Maurina matka, jej brat už nie a rodina sa dohodla, že mu to ani neprezradia, keďže dvojica zostáva spolu.

James už kontaktoval matriku, aby zmenili meno jeho otca v rodnom liste: „Chcel by som sa stretnúť so sudcom a so psychológom a spýtať sa ich, či si myslia, že sa vtedy rozhodli správne. Ľudia, ktorí čítajú o našej situácii, si myslia, že šanca, že sa niečo takéto stane, je ako šanca vyhrať v lotérii. Ale každý týždeň vyhrá niekto v lotérii...“