Som šťastne vydatá, ale... Za mužovým chrbtom sa deje niečo, z čoho sa červenám ako pubertiačka

Ráno, keď zanesiem syna do škôlky a pred prácou mám ešte hodinku čas, chodievam na prechádzku so psom do neďalekého parku. Tam som sa celé týždne náhodne stretávala s istým mužom, ktorý tam býval so psom v rovnakom čase. Vždy sme okolo seba prešli a usmiali sa. Neskôr sme sa pozdravili a onedlho sa on osmelil a prihovoril sa.

Problém je v tom, že aj keď sa so mnou rozpráva iba o počasí, z jeho očí sála taký sexepíl, že ma zalieva červeň. Viem, že sa mu páčim, lebo zakaždým sa osmelí trochu viac a pridá nejaký kompliment. Musím sa priznať, že mi to veľmi lichotí. Predsa len, má to iný náboj ako od manžela.

Nikdy som sa mu nepriznala, že mám manžela a dieťa. Vlastne sme sa ani nebavili o osobných veciach, skôr iba tak všeobecne. Myslím, že aj on má nejaké záväzky. Sexuálne napätie by sa medzi nami dalo krájať. Minule mi navrhol, aby sme sa stretli na káve. Vtedy som sa zľakla a vyhovorila som sa na niečo. Sama neviem, kde je tá hranica, ktorú si trúfam prekročiť. Je káva s cudzím mužom v poriadku? Som z toho zmätená. Je mi s ním úžasne, priťahuje ma, fantazírujem o ňom, ale nechcem si pokaziť to, čo mám doma.

Stále rozmýšľam, ako by to dopadlo, keby som to pozvanie prijala... Asi by som sa zamotala ešte viac. Keď som si uvedomila, že o tom chlapíkovi premýšľam viac ako o svojom mužovi a všetky moje myšlienky patria jemu, rozhodla som sa zmeniť vychádzkovú trasu. Tomu parku sa vyhýbam oblúkom, hoci jedna noha mi tam vždy uteká a v duchu stále dúfam, že si vychádzkovú trasu zmenil aj on.