Na staré kolená som nechcela zostať sama, deti boli v šoku: Neuveríte, kde stretla super muža!

Mala som vtedy veľmi rušný a hektický deň, musela som povybavovať množstvo prichádzajúcich e-mailov, šéf ma bombardoval telefonátmi a doma som mala štyri hladné krky.

Nestíhala som absolútne nič. A vtedy mi náladičku spravil muzikant, ktorý si privyrábal hrou na harmoniku. Ani neviem prečo, ale hneď si ma získal. Prihovoril sa mi: „Pani, kam sa ponáhľate, veď spomaľte.“ Pomyslela som si, to sa ti povie, keď ty tu vystávaš celý deň. Zahral mi však krásne melódie a ja hudbu milujem, tak som mu hodila do misky bankovku.

Pomalými krokmi a s nádejou, že mi venuje ešte pár slov som odchádzala... Ale on sa iba poďakoval. Na druhý deň som opäť zašla na námestie... Bol tam! Tak hanba-nehanba, pozvala som ho na čaj. Rozprávali sme sa celé hodiny a napokon som si ho k sebe nasťahovala. Deti to najprv netolerovali, no napokon pochopili, že na staré kolená nechcem zostať sama, chcem s niekým žiť aj ja.

Po troch rokoch spoločného nažívania sme sa napokon vzali. A teraz chodím hrávať s ním, síce ja len ponúkam knižky, ale táto práca ma napĺňa viac ako komandovanie šéfa a neustály stres a zhon.

Čitateľka Evina