Ste žiarlivá? TOTO je dôvod a...Môže vám to zničiť vzťah: V TOMTO prípade vyhľadajte PSYCHOLÓGA

Dokáže prerásť do skutočne obludných rozmerov, zničiť vzťah a človeku urobiť zo života doslova peklo. Ak si teraz hovoríte, že ste nikdy v živote na nikoho a na nič nežiarlili, ste buď Matka Tereza, alebo jednoducho klamete. Žiarlivosť sa totiž prejavuje už v útlom detstve, keď nás rozhodí, že kamarátka má krajšiu barbie, je chudšia, šikovnejšia. Takáto žiarlivosť ide ruka v ruke so závisťou a ťahá sa s človekom celý život. Niekto ju dokáže ustriehnuť a udržať v zdravej rovine, iní sa stanú chorobnými žiarlivcami. Tento neduh sa ľahko stane príčinou dennodenných hádok a môže pomaly rozvrátiť vzťah. Už ste počuli vetu, že kto nežiarli, ten nemiluje? Ale čo vzájomná dôvera? Podľa zakladateľa vedy o manželstve Miroslava Plzáka rozumne dávkovaná žiarlivosť môže dodať vzťahu iskru. Zároveň však dodáva, že väčšie než malé množstvo je pre vzťah ničivé. A tá hranica je veľmi tenká. Vôbec totiž nemusí ísť o rukolapnú žiarlivosť, pri ktorej človek partnerovi lezie do telefónu, kontroluje ho na každom kroku, letmý úsmev na cudzieho človeka považuje za neveru a podobne.

Doslova. Podľa amerického psychológa Paula Haucka, odborníka na partnerské vzťahy a autora knihy Žiarlivosť, je za žiarlivosť vždy zodpovedný len a len žiarlivec. Nikdy nie ten, na ktorého sa žiarli. Ako dominantné črty žiarlivých ľudí uvádza panovačnosť a menejcennosť. Tvrdí, že žiarlivosť je neurotická potreba partnerovho súhlasu a intenzívny pocit nedostatočnosti. Podľa neho sa dá žiarliť úplne legitímne nielen na človeka, ale napríklad aj na partnerovu prácu, koníčky či dokonca na domáceho maznáčika. „Žiarliť možno v podstate na všetko, čo žiarlivca ,okráda‘ o partnerovu priazeň,“ tvrdí Paul Hauck.

Niektorí odborníci definujú žiarlivosť ako druh správania, iní tvrdia, že je to súbor emócií, niekto ju posudzuje z hľadiska vplyvu na vzťah. Podľa autorky Učebnice všeobecnej psychológie Aleny Plhákovej sociobiologické výskumy ukazujú, že podstata žiarlivosti je u mužov a žien odlišná. Prapôvodom je uchovanie rodu. U mužov totiž náznaky možnej sexuálnej nevery budia žiarlivosť preto, že chcú mať istotu, že sa budú starať o svojich potomkov a nie o cudzích. Ženy zasa reagujú výrazne citlivejšie, keď si muž vytvorí isté citové puto k inej. Mohlo by totiž dôjsť z jeho strany k strate záujmu a starostlivosti o ňu a ich spoločných potomkov. Aj preto sú práve ženy (podľa vykonaných prieskumov) menej znepokojené jednorazovou neverou než muži.

David Bush, ktorý pôsobí ako klinický psychológ, pracoval na výskume mužskej a ženskej žiarlivosti. Meral fyzické prejavy reakcií na možnú neveru mužov a žien. Keď si muž predstavil svoju partnerku pri sexuálnej nevere, jeho tep sa výrazne zrýchlil a začal sa potiť. Keď si však predstavil svoju partnerku v emocionálnom vzťahu s iným partnerom, relatívne sa upokojil, i keď tepová frekvencia ostala zvýšená. U žien to bolo zasa na­opak – najväčším stresorom pre ne boli predstavy emocionálnej nevery a na druhej strane partnerov jednorazový sex alebo čisto sexuálny vzťah v nich nevyvolával také silné reakcie. Na základe tejto štúdie vykonala vlastný prieskum aj Christine R. Harris, čím dokázala, že fenomén žiarlivosti je skutočne komplikovaný a ťažko merateľný. Respondentov sa priamo opýtala, či by im viac prekážala nevera sexuálna alebo emocionálna, a dospela k odlišným výsledkom. Obe skupiny uviedli, že emocionálna nevera ich zraňuje viac, no neskôr sa ukázalo, že väčšina opýtaných ukončila svoj vzťah po tom, čo odhalila sexuálnu neveru svojho dnes už expartnera.

Ste žiarlivá?
Zamerajte sa na toto:
● Nenapádajte, neobviňujte, žiarlivé myšlienky neventilujte.
● Neočierňujte a neironizujte svoj náprotivok, len tým zhoršíte situáciu.
● Snažte sa partnera počúvať a veriť mu. Drvivá väčšina podozrení na neveru vzniká práve vo vašej fantázii. Rozlišujte preto realitu a výplody fantázie.
● Nebuďte paranoická.
● Pamätajte si, že rozdiel medzi neverou a presvedčením o nevere je zásadný.
● Je možné, že za vašu žiarlivosť sú zodpovedné aj dedičné sklony. Zistite si preto rodinnú anamnézu.
● Dohodnite si s partnerom pravidlá komunikácie a dodržujte ich.
● Nešpehujte, nepátrajte, nezháňajte silou-mocou dôkazy.
● Pri návale žiarlivosti odíďte z miestnosti, v ktorej je objekt vášho žiarlenia, a choďte niečo robiť. Čokoľvek. Ideálne niečo fyzicky namáhavé. Až keď vás žiarlivý atak prejde, porozprávajte sa.
● Priznajte si problém. Ak vám žiarlivosť negatívne zasahuje do života a ničí vaše vzťahy, vyhľadajte odbornú pomoc.

Je žiarlivý váš partner?
● Uvedomte si, že akokoľvek nepríjemne to znie, manželstvo a láska sú v podstate obchod – dávate a máte dostávať. Ak je dávanie jednostranné, ochudobňujete samu seba, trápite sa a ste nešťastná.
● Vyhodnoťte, o aký druh žiarlivosti ide. Je normálna, s ktorou sa dá rozumne pracovať, alebo patologická, kde logika a rozumné argumenty nemajú šancu? Patologický žiarlivec totiž neberie ohľad na spoločenskú situáciu, rodinu, deti, priateľov. Za dôvod svojho správania označuje vás.
● O probléme sa s ním pozhovárajte v súkromí, vyberte si na to vhodný čas a vyjasnite si, čo je a čo nie je prijateľné správanie.
● Vyhnite sa nekonečným diskusiám a radšej hľadajte konštruktívne riešenia. Patologický žiarlivec je väčšinou až priveľmi ochotný o svojej žiarlivosti hovoriť, a to doslova s kýmkoľvek.
● Netolerujte mu výsluchy, citové vydieranie, nadávky, urážky. Ak urobí žiarlivý výpad, odpovedzte maximálne dvakrát, potom radšej mlčte a odíďte z miestnosti. Odmietnite aj metódu „cukor a bič“, keď urážky striedajú sľuby v rýchlom slede.
● Ak žiarlivec neprestáva so žiarlivým monológom, s obviňovaním či napádaním, ak sa to dá, aspoň na pár hodín odíďte alebo sa na istý čas presťahujte (v niektorých prípadoch situáciu vyrieši naozaj len trvalé odlúčenie).
● Neospravedlňujte jeho správanie. On ho bude odôvodňovať nešťastným detstvom, negatívnymi skúsenosťami s predchádzajúcou neverou a podobne. Vždy a za každých okolností sa môže vzoprieť svojej žiarlivosti či už sám, alebo s odbornou pomocou.