Super rande: Namiesto jedného som zbalila desiatich

Kolega mi poradil zaregistrovať sa na nejakej zoznamke, aby som si našla priateľov. Tak som sa jedného večera rozhodla, že to skúsim.

Netrvalo dlho a začala som si písať s chlapíkom, ktorý hľadal niekoho, s kým by sa mohol túlať mestom, a rovnako ako ja bol na podobnom serveri prvýkrát v živote. Dohodli sme sa, že si spolu vyjdeme von. „No čo, v najhoršom prípade naše stretnutie skrátim na minimum. Alebo utečiem,“ upokojovala som sa pri predstave, že by dotyčný mohol trpieť nejakou na prvý pohľad evidentnou fyzickou či psychickou poruchou.

Natrafila som na sympaťáka

Moje obavy sa rýchlo rozplynuli. Sympatický plavovlasý muž bol veľ ký fešák. Počas prechádzky mestom sme sa rozprávali o všetkom možnom aj nemožnom, mala som pocit, že sa poznáme celé veky.

Vyparil sa

Po vyčerpávajúcom slovnom maratóne sme vyhladli a dohodli sa na spoločnej večeri. Našli sme príjemnú reštauráciu v centre, ktorá síce nepatrila k najlacnejším, no nebol to ani nóbl podnik pre anglickú kráľovnú. Mali sme už objednané, keď sa môj sparingpartner ospravedlnil so slovami, že si musí odskočiť. A už sa nevrátil. Ani k stolu, ani do reštaurácie. Skúšala som mu volať na mobil, no nedvíhal. Nepočkal ani na večeru!

Žúrka do rána

Sedela som pri stole pre šiestich a cítila sa ako somár. Keď sa partia chalanov pri vedľajšom stole dozvedela, čo sa mi stalo, pozvali ma k sebe. Napokon to bola žúrka až do rána bieleho. Namiesto jedného muža som zbalila asi desiatich, i keď vo všetkej počestnosti. Dodnes však neviem, čo sa stalo s tým blond fešákom. Možno sa na tom záchode spláchol, možno ho niekto uniesol a možno som to celé nepochopila.