Svokra jej zákerne vliezla do manželstva a totálne ho zničila: Mužova reakcia vám zdvihne TLAK!

Keď sme sa pred 8 rokmi s Michalom zoznámili, tešila som sa, že som si konečne našla spoľahlivého muža s dobrým srdcom. Predtým som mala priateľa, ktorý sa so svojimi rodičmi neustále hádal, takže som bola rada, že Michal udržiava s rodinou harmonické vzťahy.

Jeho rodičia ma prijali s nadšením, hoci svokrino správanie ma od začiatku trochu znervózňovalo. Bola všade, do všetkého sa miešala, a ten jej večný široký úsmev! A tie neustále otázky, či niečo nepotrebujeme, čo sme jedli, čo budeme robiť, kam sa chystáme... Na začiatku sme k svokrovcom chodili každý víkend. KAŽDÚ nedeľu sme museli sedieť za ich stolom a jesť svokrin slávnostný obed. Štvorchodový. Varila LEN to, čo jej milovaný a jediný synček Miško najviac ľúbil. Vždy sa ma spýtala, či konkrétne jedlo dokážem pripraviť tak, ako to má jej Miško rád.

Dúfala som, že keď porodím, povinné nedeľné obedy nebudem musieť absolvovať - tak často. Mýlila som sa. O dva roky zomrel svokor. Svokru jeho smrť zlomila, skončila na antidepresívach, sama to doma nezvládala. Mali sme sa k nej presťahovať. Vtedy sme sa s Michalom prvýkrát vážne pohádali. Odmietala som súhlasiť s jeho nápadom a on sa s tým ťažko zmieroval. Nechcela som žiť pod svokrinou strechou, už som vedela, čo by ma tam čakalo.

Aj keď ťažko, ale Michal moje rozhodnutie nakoniec prijal. Samozrejme, po narodení našej dcérky mi často pripomínal, aké by to bolo skvelé, keby jeho mamička žila s nami, aspoň by som mala k bábätku šikovnú pomoc. Áno, to mi bolo jasné, svokra by prevzala velenie a ja by som sa svojho dieťaťa nemohla ani dotknúť...

Hoci sme nebývali spolu, Michal u nej aj tak trávil veľa času. Jeho práca bola len na skok od jej domu, takže sa u nej zastavoval takmer každý deň. A ja som ho doma čakala so studenou večerou, sama s jeho dieťaťom... Zbytočne som mu varila, vracal sa domov najedený. Mamička mu náhodou vždy pripravila niečo skvelé, čomu nedokázal odolať. Stávalo sa, že si spolu zahrali aj karty, prípadne sa potrebovali o niečom rozprávať do neskorého večera. Keď sa konečne vrátil domov, často som si okrem zhrnutia ich krásnych posedení musela vypočuť aj svokrine rady nad zlato.

Nie, pre vnučku si neprišla, pokočíkovať ju nechcela, nespýtala si, či niekam nepotrebujem ísť, niečo si vybaviť... Celé dni bola doma sama - a ja tiež. Obe sme čakali na svojho muža, Michala... Áno, začala som mať pocit, že sa o svojho manžela nedelím so svokrou, ale s nejakou jeho milenkou alebo druhou manželkou... Bože, bolo to strašné!

A víkendy? Svokra si vždy vymyslela nejaký program, chodila s nami na výlety, bez nej sme si nedovolili ísť ani do najbližšieho lesa. Michala by trápili výčitky, že sa jej ani nespýtal, či by sa k nám nepridala! Väčšinou trávil víkendy opäť len u nej doma, lebo veď jej musí pokosiť trávnik, niečo porobiť v záhrade, okolo domu, keďže iný muž tam nebýva, dom na ňu snáď aj spadne, ak nepriloží ruku k dielu aj on...

Áno, podala som žiadosť o rozvod. A niekto sa mi snáď čuduje? Veď sa toho príliš veľa nezmení, aj tak žijem sama, bez muža, už niekoľko rokov. Aspoň prestanem po nociach plakať do vankúša. Nemám už silu pokračovať v tejto fraške. Stačilo! A jeho reakcia? Vraj "Prečo ti vadí, že mám rád svoju mamu?"

Nech sa Miško pekne vráti k mamičke do hniezdočka, z ktorého aj tak nikdy nevyletel.

Marta