Tínedžeri sa zamilujú bezhlavo, po dvadsaťpäťke používajú rozum
8. 5. 2009, 15:15 (aktualizované: 11. 7. 2024, 13:19)

Zdroj: Shutterstock
Mladí ľudia majú "otvorené okno" pre zamilovanosť, ktorá má biologický podklad od puberty do veku 20 až 25 rokov.
Počas tohto obdobia je človek absolútne pripravený zamilovať sa, možno aj slepo, bez rozumu. Pre TASR to povedala vedecká pracovníčka Fyziologického ústavu LF UK v Bratislave a členka Spoločnosti pre vyššie funkcie mozgu pri Slovenskej lekárskej spoločnosti Daniela Ostatníková.
"Mozgové štruktúry vtedy akoby zatvárajú bránu objektívnej realite a sústreďujú sa len na to, ako vyhľadať čo najvhodnejšieho partnera na splodenie 'najlepšieho dieťaťa'. Aj kvôli uzatvoreniu kognitívnych štruktúr často pre toto obdobie platí heslo 'láska je slepá', pretože v období zamilovanosti ľudia na partnerovi nevidia jeho chyby," zamyslela sa.
Pudová láska je podľa Ostatníkovej veľmi impulzívna. "Fyziológovia sa stále pokúšajú zistiť, prečo je toto 'okno' otvorené práve v tomto veku. Zrejme to súvisí s biologickou pripravenosťou jedinca, najmä žien bez komplikácií vynosiť a porodiť dieťa," dodala.
Pri prekročení hranice okolo 25 rokov sa pri voľbe partnera začne viac uplatňovať rozum. Vtedy už kognitívna kôra preberá kontrolu nad fungovaním podkôrových štruktúr, ktoré ovplyvňujú pudovú sféru osobnosti.
"Intenzita milostného vzťahu môže byť aj v tomto prípade rovnaká. Z hľadiska citovej zrelosti sú ľudia vyspelejší a citové vyzrievanie, ktoré prichádza oveľa neskôr ako fyzické, umožňuje byť vo vzťahu tolerantnejší, menej zraňujúci a menej impulzívni," spresnila.
Rozumové odkladanie partnerstiev a sobášov do vyššieho veku je však podľa odborníčky v rozpore s fyziologickou pripravenosťou organizmu na reprodukciu. Ostatníková pokladá túto otázku za veľmi citlivú, ale ľuďom odporúča viac počúvať signály tela a prirodzené túžby stať sa partnerom a rodičom a nedávať prednosť rozumovej kôre, ktorá tieto city tlmí.
"Skúsme počúvať aj to prirodzené, čo je v nás. Ak sme dozreli na to, že chceme byť matkou, otcom, že chceme mať životného partnera, ktorý nie je len dočasnou láskou, mali by sme telo počúvať, pretože nám dáva tie najlepšie signály, čo máme robiť," zhodnotila.
Vysvetlila, že láska je veľmi zložitý proces mnohých podôb. Z hľadiska fyziológie v období prvej zamilovanosti, ktorá je pocitovo vždy dobrodružstvom, sa v organizme nachádza množstvo adrenalínu. Tento hormón pripravuje ľudské zmysly a modifikuje správanie tak, aby sme pred druhým človekom vyzerali čo najlepšie, aby sme si naplnili naše očakávania a "vysielali" správne signály na zblíženie s objektom túžby.
"To je otázka dobrého stresu s vyplavovaním adrenalínu," povedala a doplnila, že za tento proces sú zodpovedné podkôrové štruktúry organizované v limbickom systéme, ktorý patrí k vývojovo najstarším častiam mozgu. Sú v ňom uložené štruktúry umožňujúce vyhľadávať si v určitom období nášho života najvhodnejšieho partnera.
Podľa Ostatníkovej tento fyziologický mechanizmus velí celému organizmu, adrenalín takéto správanie uľahčuje a robí zo zamilovanosti vzrušujúce obdobie. "Tento stav trvá rok, maximálne tri roky," spresnila.
Stavom zamilovanosti sa láska nekončí. Naopak, pravá láska sa len začína. Z fyziologického hľadiska je viazaná na "dobré hormóny" - endorfíny, ktoré sa vyplavujú pri stavoch spokojnosti, zadosťučinenia a šťastia. "Je to v situácii, keď sa v manželstve vytvoria dobré vzťahy, ľudia sa začínajú poznávať a sú tolerantní aj k svojim chybám," konštatovala. Skutočné šťastie a zadosťučinenie však prinášajú do vzťahu deti.
Ďalšie štádium skutočnej lásky je podmienené vyplavovaním oxytocínu. Je to vzťahový hormón, hormón väzby a je známy ako hormón, ktorý vytvára klasický "bonding", teda pripútanie medzi matkou a dieťaťom po narodení. Tento hormón sa u matky vyplavuje pri dojčení.
Oxytocín v mozgu zároveň zapája okruhy trvalého a absolútne nezištného vzťahu medzi matkou a dieťaťom, ktorý trvá po celý život. "Práve preto by si matky nemali nikdy nechať ujsť prvý rok života so svojím dieťaťom, pretože len vtedy sa vytvárajú vzťahy, ktoré trvajú celý život a v inom období života sa nedajú nahradiť," dodala.
Ostatníková upozornila, že podľa výskumov sa hormón oxytocín v trvalom vzťahu partnerskej dvojice vyplavuje vďaka silnému putu aj v období staroby. "Aj preto sa často stáva, že ak jeden z dvojice skôr zomrie, partner veľmi skoro odchádza tiež," uzavrela.