Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

To telo bolo úspešné

Archív

Zdroj: Archív

Reklama

Keď povieme, že ich telá boli úspešné, nepredstavujte si, že aj komerčne úspešné. Až na Ľubu, ktorá však takisto nebrala svoje telo ako nástroj na zarábanie peňazí. Tri ženy, o ktorých hovoríme, dostali do vienka krásne telo a tvrdým tréningom ho priviedli vo svojom odbore k dokonalosti. Opäť až na Ľubu, ktorá hovorí, že so svojím telom nič zvláštne nerobila.

Možno aj vás bude zaujímať, aké to bolo dopracovať sa k úspešnému telu pred 25 rokmi a čo majiteľky tých tiel robia dnes. Zoznámte sa s majsterkou Československa v kulturistike Martou Horáčkovou-Kostkovou, sólistkou baletu SND Rozáliou Zmekovou a modelkou Ľubicou Pašekovou.

Marta Horáčková (43), majsterka Československa v kulturistike z roku 1989

si sa mi od detstva páčili silné ženy, ženy bojovníčky, no moje ďalšie konanie sa odvinulo od príhody na kúpalisku, kde som ako maturantka uvidela ženu v skupine mužov. Mala široké plecia, štíhly pás a pevné telo. Tak ma to zaujalo, že som si povedala, že aj ja by som si chcela tak nejako zlepšiť postavu, s ktorou som bola dovtedy spokojná. Cesta k ženskej kulturistike vôbec nebola ľahká. Posilňovne boli len pre mužov a ženy nemohli cvičiť spolu s nimi – nebolo to tak vymyslené. Šatňa, sprcha aj záchod bol iba jeden. Potom som sa na vysokej škole zoznámila s mojím teraz už manželom Borisom Horáčkom, ktorý sa venoval karate a zároveň ho kombinoval s posilňovaním. Nezaklopal si na čelo, keď si vypočul, čo chcem robiť, ale zobral ma do posilňovne a bolo to. Boris bol celé roky mojím trénerom. Aj keď sme z neskúsenosti určite narobili veľké chyby, neublížili mi. Ja si totiž stále myslím, že ak niečomu naozaj veríte a naozaj to chcete, tak to ide perfektne. Vďaka zmenenému stravovaniu som na sebe rýchlo videla pokrok – z tela mi ubudol tuk a objavili sa svaly. Ľuďom sa to páčilo a to ma povzbudzovalo.

Keď som sa dozvedela, že v Uherskom Hradišti sú majstrovstvá Československa v kulturistike, chcela som byť pri tom. Celá kulturistická partia sme sa natrepali do starého auta a išli sme. Bol to asi len prvý rok, čo u nás súťažili aj ženy, ale ako majú správne kulturistky vyzerať som už vedela z amerických časopisov. Písal sa rok 1987 a na majstrovstvách bola nenapodobiteľná atmosféra. Strašne ma to chytilo. O rok som na majstrovstvách Slovenska skončila druhá a na majstrovstvách Československa takisto druhá. Vtedy bolo podstatné to, aby súťažiace boli pekné ženy a aby mali peknú harmóniu tela. Ja som bola veľmi štíhla a postupne som zistila, že nestačím na tie svalnatejšie bez toho, aby som nebrala podporné prostriedky. A tak som od kulturistiky odišla. Ale ešte predtým som v roku 1989 vyhrala majstrovstvá Slovenska aj majstrovstvá Československa v kulturistike žien.

V tých časoch som kulturistike podriadila všetko. Denný režim som prispôsobovala nie môjmu zamestnaniu asistentky na vysokej škole, ale kulturistike. Tréningy, jedlo, relax. Musela som napríklad jedávať každé tri hodiny, a tak mi bolo úplne jedno, že mám v čase jedla povedzme zasadnutie katedry. Sekretárka mala príkaz, že keď udrie môj čas, pod nejakou zámienkou ma vyvolá von. Bežala som zhltnúť tvaroh alebo vajíčka a zase som pokojne sedela na porade. Bola som tak zaujatá kulturistikou, že som nepočúvala reči v rodine o vydaji a deťoch. Cítila som, že kulturistika mi k životu úplne stačí. Boris bol aj tak stále so mnou, tak aká svadba. Ale napokon som sa ako 30-ročná predsa len vydala a šesť týždňov po svadbe som v zrýchlenom tempe „vynosila“ a porodila nášho syna Borisa.

Až keď sa mi narodil Boris, začala som veci vidieť akosi inak. Už nebolo životne dôležité, aby som na minútu presne jedla a trénovala do odpadnutia. Určite boli roky predtým premrštené, ale bez toho by som sa nedostala tak ďaleko. Našťastie som za to nezaplatila privysokú cenu – môj manžel Boris trpezlivo počkal, kým sa spamätám, a napokon aj všetky tri deti sú v poriadku – aj keď do pôrodnice s Boriskom som išla priamo zo stacionárneho bicykla. Pri Tamarke to už bolo miernejšie, ale tak či tak si v mojom brušku odcvičila dosť. No a dnes dvaapolročnú Soničku som porodila ako zrelá, vyrovnaná štyridsaťročná žena, ktorá presne vedela, čo chce. Chcela som mať rodinu a aj ju mám.

VIZITKA
MARTA HORÁČKOVÁ-KOSTKOVÁ (43)
je majsterkou Československa v kulturistike z roku 1989. Vyštudovala Vysokú školu ekonomickú a krátko pracovala na fakulte ako asistentka. Po skončení súťažnej kulturistickej kariéry sa venovala kondičnému trénerstvu a viedla kurzy kondičnej kulturistiky pre ženy. Je dlhoročnou redaktorkou časopisu Muscle and fitnes. V súčasnosti je doma a stará sa o svoje tri deti Borisa, Tamaru a Soňu.

Rozália Zmeková (54), sólistka baletu SND

Keď som mala 6 rokov, mama ma priviedla do vychýrenej baletnej školy pani Osvaldíkovej v Piešťanoch. Tetuška, tak sme pani Osvaldíkovú oslovovali, bola rodená pedagogička s úžasným prístupom k deťom. Zo mňa si dokonca urobila neskôr svoju asistentku! Vďaka nej som sa zamilovala do baletu a nevynechala žiadnu hodinu, aj keď som bola chorá.

Moja učiteľka mi hovorila ,Musíš ísť na konzervatórium‘. Mala som sedem rokov a to slovo som ani nedokázala vysloviť. Ale pani Osvaldíková, ktorá má dnes 93 rokov a baletu sa stále venuje, mi to pripomínala celých 9 rokov! Po 5. ročníku tanečného konzervatória som rok pôsobila v Štátnom divadle v Brne, potom som urobila konkurz do Slovenského národného divadla. Vtedy tu bola veľká konkurencia, ale dostať sa do SND bolo úžasné!

Tancovala som veľa a pritom som žila normálny rodinný život. So staršou dcérou Luciou, mala som ju v dvadsaťpäťke, som tancovala do 6. mesiaca tehotenstva. A pol roka po pôrode som už bola v baletnej sále. V tejto profesii treba rátať aj s úrazmi. Lekári mi radili zmenu profesie, ale ja som dva roky bojovala sama so sebou i s bolesťou, a podarilo sa! Predo mnou boli moje najlepšie roky.

Baletky odchádzajú do dôchodku veľmi mladé, ja som tancovala ešte v 45 rokoch. Hoci mi v divadle ponúkli spoluprácu, cítila som, že by som mala robiť niečo iné. Sestra si v nákupnom centre Aupark otvorila obchodík, chvíľu som jej pomáhala a pritom premýšľala, čo ďalej. Napadlo mi – čo tak pedikúra? Urobila som si pedikérsko-masérsky kurz a už 9 mesiacov pracujem s úžasným mladým kolektívom v jednom bratislavskom štúdiu krásy.

VIZITKA
ROZÁLIA ZMEKOVÁ (54)
tancovala v Giselle, Gajane, Bachčisarajskej fontáne, Márnej opatrnosti, Petruške, Copllie, Popoluške, Čarodejnej noci, Chopeniáde, Plese kadetov, Luskáčiku, Labuťom jazere, Othellovi, Spartakusovi, Legende o láske, Don Quijotovi, atď. Bola pedagogičkou na Novej scéne, ale aj na Vysokej škole múzických umení. Jej staršia dcéra Lucia je kozmetičkou, momentálne žije v Anglicku, mladšia Silvia študuje na vysokej škole muzikológiu, manžel je stomatochirurg.

Ľubica so svojimi synmi – Sebastiánom a Dominikom. Ľubica Pašeková (46), modelka

S modelingom som, na dnešné časy, začínala neskoro – po dvadsiatke. Tušila som, že by som mohla byť modelkou, ale že by to bol môj sen? To nie. Túžila som stať sa herečkou, hrať v divadle i filme. Že som sa stala modelkou, bola úplná náhoda – na ulici ma oslovili z časopisu Móda. Väčšinu módnych tituliek, na ktorých som bola, fotil Karol Kállay, reklamné fotografie zasa Fedor Nemec. Keď som začala v Prahe študovať herectvo na DAMU (Divadelná fakulta akadémie múzických umení), v modelingu som prežívala najúspešnejšie roky. Bola som tvárou Coca-coly, robila som reklamu takmer na všetko – od zápalkových škatuliek až po konkurenčnú Pepsi.

S modelingom som skončila pred jedenástimi rokmi. Nie pre vek, ešte v tridsaťpäťke ma fotil Tóno Stano, ale čakala som dieťa. Na chvíľu som modeling vymenila za písanie. Kamarát publicista Peter Nágel vedel, že mám v Prahe veľa známych. Na internáte som bývala s Ivanou Chýlkovou, dodnes sme veľmi dobré priateľky, rovnako s Jitkou Asterovou. Veľmi blízki sme si aj s rodinou Milana Šteindlera (režisér filmu Díky za každé nové ráno). A tak som chodila na filmové festivaly robiť rozhovory.

Dnes som na voľnej nohe, hrávam v reklamách (na pracie prášky Persil, jogurty Danone...). Keď mi pred časom zavolali z hereckej agentúry z produkcie filmu Nebo, peklo... zem a ponúkli mi epizódnu úlohu bývalej modelky, s radosťou som sa vrátila k herectvu.

VIZITKA
ĽUBICA PAŠEKOVÁ-MRUŠKOVIČOVÁ (46)
hrala v slovensko-americkom filme Dávajte si pozor (1991), v českom Stupně poražených (1988) a Křížová vazba (1990), vo francúzskom filme Vitajte v raji, v českom seriáli Dlouhá míle. Jedenásťročného Dominika má z manželstva s hokejistom Dušanom Pašekom, otcom 3-ročného Sebastiána je jej partner, hudobník Juraj Burian.

Vyberáme pre vás niečo PLUS