Priateľ má sklony k afektovanosti, dokonca aj pri blízkych kamarátoch. Za každú cenu chce byť vtipný, čudne sa chichoce, preháňa to, správa sa neprirodzene. Keď je so ženami, je to ešte horšie. V takých chvíľach sa cítim trápne a nepríjemne.
Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že sa mi pre to sprotivil, a skúšala som sa s ním o tom porozprávať, ale toto je asi jediná vec, o ktorej sa s ním nedá diskutovať. Povedal mi, že som jediná, ktorej to nepríde vtipné, pretože v práci je vďaka tomu obľúbený. Možno sa zdá, že na neho žiarlim, ale nie je to tak. Jednoducho v spoločnosti je to úplne iný človek, ako keď som s ním sama.
Barbora
Odpovedá psychologička Mgr. Sylvia Dančiaková:
Ak váš priateľ nezískal negatívnu skúsenosť od širšieho okolia, nikto (teda okrem vás) mu nedáva negatívnu spätnú väzbu a on sám sa cíti v spoločnosti príjemne, dokonca je obľúbený, nemá čo riešiť. Vy sa môžete pokúsiť (najlepšie v sprievode terapeuta) identifikovať, ako konkrétne sa cítite v priateľovej blízkosti v spoločnosti, čo vo vás spúšťa nepríjemné pocity, či je to v každej situácii. Pýtajte sa, riešite spôsob jeho komunikácie alebo obsah?
Cítite sa prehliadaná alebo napätá z prílišnej pozornosti? Keď sa vrátite v čase, vždy komunikoval takýmto spôsobom alebo pri vašom zoznámení ste to vnímali inak? Po zozbieraní všetkých odpovedí sa môžete rozhodnúť, čo s tým... Či je to pre vás neprekonateľný problém, alebo vec, s ktorou sa dokážete vyrovnať sama, prípadne nájdete spôsob, ako povedať priateľovi, ako sa cítite.
