Šulcová o rozvode s Víznerom: Teší ma, že som sama!

Jana Šulcová sa vraj z nevery dlho spamätávala.

Dlhé roky ste boli považovaní za idol krásy...

No áno, sexsymbol osemdesiatych rokov. A čo? Ja som si to o sebe rozhodne nemyslela.

Vážne? Nikdy vám to nestúplo do hlavy?

Nie, to vôbec nie. Skôr to človeka trochu zaväzuje, napríklad nemôžete ísť nenalíčená pre mlieko. Stále a nepretržite musíte byť upravení, to je vyčerpávajúce. Zvlášť keď točíte, skúšate, doma máte dve deti a ešte aj rekonštruujete dom.

Napriek tomu to muselo mať aj pozitíva, nie? Mali ste veľa ctiteľov?

Niekedy mi ctitelia písali listy, ale ja mám s listami problém. Mám ich strašne veľa neotvorených. Nerada ich píšem, nerada ich čítam a nerada ich otváram. Všeobecne ku mne boli ľudia milí, skladali mi pekné poklony.

Máte za sebou aj niekoľko obnažených scén. Ako sa vám hrali?

Prvý film, kde som sa vyzliekla, sa volal Dobré svetlo, potom to bol Oldřich a Božena. Pol roka som sa na to musela psychicky pripravovať. Potom prišiel ten okamih s veľkým O a ja som sa musela vyzliecť. Samozrejme, že mi to robilo problémy, ale nie až také veľké. Brala som svoje telo ako materiál. Dnes s tým majú herečky oveľa väčší problém.

Ako znáša bývalý sexsymbol starnutie?

Žijem prítomnosťou. Je jasné, že keď fotíte pre jeden časopis a fotky sú v pohode, potom pre druhý a už v pohode nie sú, už je na nich vidieť starobu, tak vás to zamrzí. Ale čoskoro sa s tým zmierite, pretože vám nič iné nezostáva. Vlastne to má celý rad výhod.

Napríklad?

Že už nie ste stredobodom pozornosti, keď napríklad len idete po ulici. Keď som mala asi tridsaťpäť, bola som s mladšou dcérou Rozárkou v Chorvátsku, kam jazdili českí baníci. Išli sme k moru a zrazu za sebou počujem nejakú baníkovu ženu, ako tlčie manžela do hlavy a hovorí: Čo na nej, prosím ťa, vidíš? V televízii je celkom pekná, ale pozri, aká je strhaná! A ja som si vôbec nemyslela, že by som bola v tridsiatich piatich strhaná. Tá pani mala navyše asi stotridsať kíl... (smiech)

Muži vás milovali a ženy na vás zrejme žiarlili.

Ja ale netuším prečo, pretože som v živote s nikým nekoketovala. Bola som tak vychovaná. Keď som sa rozviedla, tak som radšej úplne prestala chodiť do spoločnosti. Po prvé máte pocit, že máte na čele napísané rozvedená rovná sa prašivá, po druhé si každá žena myslí, že ste tam prišli len preto, že ste sami a chcete im odlákať manžela. Často to navyše boli muži, pri ktorých by ma ani nenapadlo, že by snáď mohli byť predmetom môjho záujmu. Takže také podozrievania vás nakoniec akurát urazia.

S hercom Oldřichom Víznerom ste sa rozviedli, preto ma zaujalo, ako dobre vychádzate s jeho súčasnou ženou Vendulkou Krížovou.

To nie je otázka nejakého môjho charakteru alebo veľkorysosti. Je to len proste fajn baba, tiež herečka. Hrá so mnou v divadle, nemám dôvod ju nemať rada.

Napríklad preto, že ste rozvod niesli veľmi ťažko.

Áno, ale nechcem sa k tomu vracať, je to viac než dvadsať rokov. Viete, ja som Vodnár, takže som z toho nakoniec vyšla silnejšia než predtým. Vodnári sa strašne dlho trepú v bahne, ale potom vstanú a sú na tom lepšie ako predtým. Je to úžasné znamenie.

Čo vám v tejto situácii najviac pomohlo?

Hlavne čas. Nemôžete trpieť večne.

Ako niesli rozpad rodiny vaše dve dcéry?

Ťažko. My sme totiž predtým boli dobre fungujúca rodina, dvadsať rokov to fungovalo perfektne.

Čo podľa vás za tým rozpadom vzťahu stálo?

Viete, my sme s exmanželom začali tak, že ja som bola tá úspešnejšia, ja som bola tá, ktorá letela na festival do Monte Carla, ja som bola tá, čo točila v Indii... A to muži ťažko nesú. Ale ja si to neuvedomovala, bola som presvedčená, že on je lepší herec ako ja a že to vie. Podvedomie je ale zákerné... Kedysi som povedala, že život je o peniazoch, sexe a o mindrákoch. Je to v každej divadelnej hre, v každom umeleckom diele. Mindráky človeka hrozne brzdia, ale každý ich má.

Vy nejaké mindráky máte?

Mám mindrák, že neviem spievať, že nie som dosť vzdelaná, že by som mala byť lepšia herečka... Mám veľa mindrákov. Každý ich má.

Nebol váš mindrák aj rozvod? Roky po ňom ste vraj dokonca nešli metrom.

Päť rokov som do metra nevstúpila, pretože na mňa ľudia pozerali. Stačilo mi to u nás doma. Išla som so psom, stretla dve susedky, pozdravila ich a šla ďalej. A už som len videla, ako za mnou pozerajú a hlavy majú pri sebe... Všetci sa dohadovali, ako už sa Olda nemohol pozerať na to, ako sa ťahám s Bartoškom. Čo bol môj filmový manžel, ale obaja sme boli tak vyťažení, že sme nikdy nemali čas ani na kávu, nie na niečo viac. Boli sme spolu síce veľakrát v posteli, ale vždy len pred kamerou.

Pozerali na vás asi preto, že ste boli veľmi populárni. Hlavne vďaka komédii S tebou ma baví svět. Napriek tomu ju vraj nemusíte.

To nie je pravda, som rada, že som ju natočila, svojím spôsobom je to akási večná sláva. Vôbec som nepočítala s tým, že sa ten film bude tak páčiť. Myslím, že s tým nepočítala ani Marie Poledňáková. Všetkých nás jednoducho veľmi prekvapil. Som šťastná, že som si v ňom zahrala.

Takže patrí do vašej najobľúbenejšej desiatky?

Patrí, pretože je najobľúbenejší medzi divákmi. Od revolúcie som síce vo filmoch hrala, ale už nie hlavnej role. Dnešný štýl natáčania sa hrozne líši od toho, na čo sme boli predtým zvyknutí.

V čom presne?

V rýchlosti, v peniazoch... Aby sa herec uživil, hrá v seriáloch. Ale tam tiež nie je čo závidieť. Pravda, finančne sa zaistí, divadlo človeka neuživí. Ja sa síce skromne uživím, ale keby som točila seriály, mohla by som sa mať lepšie. V niekoľkých som síce hrala, ale len malé úlohy. Nedokážem si predstaviť, že by som hrala veľkú rolu v seriáli. Je to také vyčerpávajúce a únavné a herci to berú hlavne ako obživu.

Predrevolučné seriály boli podľa vás iné?

Áno, pretože seriály staré napríklad tridsať rokov v televízii stále idú a ľudia ich stále sledujú. Rovnako tak staré filmy, aj tie socialistické. Snáď je to tým, že v nich hrali osobnosti.

Vy by ste asi najradšej hrali len v divadle...

Ja ale hrám len v divadle. Teraz cez leto skúšame komédii od Anthonyho Nielsena, volá sa Klamár, premiéru by mala mať v novembri v Divadle bez zábradlí. Tam tiež už rok a pol hrám v predstavení Veľké dievčatá neplačú od Neila Simona.

No ale v niekoľkých novodobých seriáloch ste si zahrali.

Áno, nejaké tie seriály som tiež vzala a asi by som zobrala aj ďalšie. Peniaze sú strašne dôležité, pretože sa všetko šialene zdražuje.

Niečo ste aj odmietli?

Len niekoľko rolí, ktoré sa mi zdali finančne také ponižujúce, že som usúdila, že mi to za to nestojí.

V seriáloch nehrá ani váš bývalý manžel Oldřich Vízner. Ako spolu dnes vychádzate?

My sa nevyhľadávame, ale ani sa navzájom nevyhýbame. Občas sa stretneme a prebehne to normálne. Ja už som dnes rada, že žijem sama.

Naozaj? Od rozvodu ste žiadny vzťah nemali. To ste o neho vážne nikdy nestáli?

Nestála. Muži, ktorí sa ku mne priblížia, sú v mojich očiach nepoužiteľní. Mám občas pocit, z toho, čo okolo seba vidím a počujem, že sú nepožitelní úplne všetci muži. Asi im teraz trochu krivdím, ale skúmať to nemienim. Chcem žiť tak, ako žijem.