Z utiahnutej sivej myšky Popoluška, ktorá získa všetko! Ako žiť tak, aby ste získali to, po čom túžite

Prečo to tak je, čo robia tieto nenápadné ženy inak, v čom je ich tajomstvo?

Popoluška – kto vlastne táto ušmudlaná bytosť je? V dnešnom chápaní môžeme povedať, že je to jednoducho typická obeť. Otec sa jej pýta, čo jej má priniesť ako darček z ciest, a ona povie, že nič, len to, čo mu cinkne po nose. To teda je ale hlúposť...

Popoluška nepovie otcovi, aby jej priniesol pekné šaty, vymyslí si nejakú neurčitú, skutočne veľmi skromnú záležitosť na prvý pohľad so značne neistým koncom. Ako si toto posolstvo preložiť do jazyka bežného života?

Popoluška skrátka verí v šťastenu, verí v to, že život jej dá presne to, čo potrebuje. Preto nechce ani oblečenie, ani zlato, ani žiadnu inú konkrétnu vec. Ona chce iba vedieť, čo jej život ponúkne.

Pre racionálne ženy to síce znie dosť ezotericky, ale od Popolušky je to múdre. Pretože my si síce môžeme želať niečo presne zadefinované, zameriame na to celú svoju pozornosť – a ani nám nenapadne, že šťastie na nás čaká niekde úplne inde, na celkom inom mieste, možno na prvý pohľad nie až takom vychytenom a luxusnom.

Popoluška nechcela, aby jej tatino priniesol drahé krásne šaty, ale spomeňte si – dostala hneď tri modely, a to nie len také hocaké. Navyše k nim zinkasovala ešte aj šperky (ku každým šatám iné), a čerešničkou na torte je princ, krásny a bohatý, milý a vzdelaný, ktorý sa do nej zamiloval ako maturant, hneď ako ju prvý raz zočil. A aby som nezabudla, s princom získala naša skromná dievčina aj pol kráľovstva ako bonus.

Nuž, toto pracovité dievča jednoducho vie, že nič v živote netreba znásilňovať a tlačiť na pílu nie je to pravé orechové. Ona si počká, kým dostane šancu, a táto stratégia sa jej očividne vypláca. Veď načo je dobré tvrdohlavo trvať na niečom, keď na nás niekde čaká niečo iné, oveľa lepšie...

Je skutočne pravda, že Popoluška drela ako otrok, pracovala tvrdo od rána do večera bez oddychu a obedňajších prestávok. No vždy si so všetkým dokázala poradiť. A hoci neabsolvovala žiadne školenia vrcholových manažérov, na ktorých sa učia „delegovať“ úlohy, aby toho nemali príliš veľa, ona „delegovala“ aj bez školení. Využila všetky možnosti, aby našla schopných spolupracovníkov, aj keď to boli len holuby. Na robotu, ktorú im pridelila, by nikto nebol lepší. Holuby hravo oddelili hrach od smetí či šošovicu od fazule.

Čo by ste urobili vy, keby vám niekto dal takúto sizyfovskú úlohu v deň oslavy narodenín alebo firemného večierka? Asi by ma porazilo. Moja kamarátka Eva by sa určite rozplakala, Maja by dostala hysterický záchvat a všetky by sme začali telefonovať a vykresľovať náš ťažký osud každému, kto by bol ochotný nás počúvať. Horekovali by sme, aké je to nespravodlivé a ako sa to na nás všetko valí... Veď to je skutočne nehorázne, aby sme v čase, keď sa ostatní zabávajú, tancujú a popíjajú, my dorábali pracovné úlohy, ťukali do počítača alebo chystali honoráre.

Zhlboka sa nadýchne, otvorí okno a požiada vesmír o pomoc. A čo sa potom stane? Je to neuveriteľné – vesmír jej naozaj pomôže.

Popoluška prijíma, čo jej život prináša do cesty, ale nedovolí, aby sa stala naozajstnou obeťou. Táto tichá osôbka našla svoj vlastný spôsob, ako robiť veci, a v podstate vie reagovať na všetko, čo prichádza. Seje príležitosti a potom už iba žne úrodu. Najskôr sa pozrie, čo je v oriešku, potom si oblečie nádherné šaty, ktoré jej táto príležitosť ponúkla – a vyberie sa na ples, pretože už je na to pripravená.

Ale pozrime sa, ako to bolo na začiatku... Obyčajná vetvička cinkla „náhodou“ jej otcovi do hlavy. Popoluška iba využila šancu, ktorá sa jej naskytla. A to ju odlíšilo od všetkých ostatných adeptiek, ktoré si na princa a pol kráľovstva brúsili zuby.

Popoluška, aj keď normálne vyzerala ako posledná chuderka, nežila z minulosti a nezacyklila sa v tom, že je v rodine tá posledná, biedna a utláčaná. Mala odvahu byť krásna, zažiariť, upozorniť na seba. Nebála sa čeliť žiare reflektorov, a to aj vo chvíli, keď ju na ples vlastne nikto nepozval. Nabrala odvahu a prišla sama, len tak bez pozvánky – a stala sa stredobodom plesu a záujmu princa.

Čo teda ešte urobiť inak, aby sme nakoniec dosiahli taký úspech ako Popoluška a tiež zažili svoj happy začiatok? Nezlostiť sa, nehádať sa a neobviňovať každého okolo nás z toho, že sa nemáme tak dobre, ako by sme chceli.

Snažte sa rozpoznať dary, ktoré vám život ponúka, aj keď to môžu byť na prvý pohľad iba obyčajné vetvičky s orieškami. Nebude to síce ani ľahké a ani jednoduché, ale pôjde to. Dobrý nápad je aj požiadať vesmír o pomoc. A nakoniec – nájsť odvahu ukázať sa v celej svojej kráse, aj keď to bude iba na chvíľu.

Dovoľme životu, aby sa postavil na našu stranu. A ak vám to nezačne fungovať, skúste pobozkať žabiaka. Možno sa práve on premení na vášho vysnívaného princa.

✦ Na to, aby sme získali princa svojich snov, si nemusíme vyzliecť šaty. Stačí si obliecť tie správne.

✦ Nemusela sa ani princovi hneď vrhať do postele, stačilo vzbudiť záujem a nechať originálnu indíciu, v tomto prípade malú črievičku.

✦ Popoluška bola šikovná, vedela jazdiť na koni, strieľať z kuše, pískať... jednoducho, vyrovnala sa každému mužovi a nemala dôvod podriaďovať sa mu. Dokázala, že rovnocenné partnerstvo, hoci aj s princom, je pre nás ženy podstatné.