Iveta sa musela vrátiť do práce a pre svoju dcérku našla spoľahlivú pestúnku. Keby tušila, že jej táto mladá žena rozbije rodinu, nikdy by ju nezamestnala...
Keď mala naša dcéra dva roky, vrátila som sa do práce. Bála som sa, že prídem o miesto, tak som musela konať. Keďže v jasliach už nebolo miesto, musela som nájsť iné riešenie. Našla som si pestúnku cez Facebook. Neprihlásilo sa veľa žien a mne sa ani jedna nepáčila. Už som to takmer vzdala, keď sa objavila ONA. Mladá, usmievavá, dynamická. Ani mi nenapadlo, že rozbije moje manželstvo.
Dcéra si pestúnku veľmi obľúbila a ja som sa mohla sústrediť na prácu. Šéf mi zveril veľa úloh a ja som sa najskôr tešila, lenže... Príliš neskoro som si uvedomila, že pracujem viac ako môj manžel, ktorý ma občas musel zaskakovať, ukladať dcéru večer do postele a čítať jej rozprávky. Nevedela som, kde mi hlava stojí. Verila som, že to spolu zvládneme, že je to len prechodné obdobie. Manžel končil v práci o štvrtej . Naivne som si myslela, že popoludní jednoducho vystrieda pestúnku a tá sa vráti domov. Ako veľmi som sa mýlila!
Prekvapenie v obývačke
Jedného dňa mi odpadlo stretnutie a ja som mohla odísť z práce skôr ako zvyčajne. Cestou domov som sa zastavila v cukrárni, kúpila som mužove obľúbené zákusky a tešila som sa, ako svoju rodinku prekvapím. Zapálime si sviečku, navaríme si rýchlu večeru a konečne budeme spolu. Avšak prekvapení neboli oni, ale ja.
Dcéra bola vo svojej izbe a manžel v obývačke. S pestúnkou. Ležala na pohovke, mala vyhrnutú sukňu a môj manžel ju vášnivo bozkával. Stála som tam aj s nákupom v ruke nevedela som, ako zareagovať. Taška mi spadla na zem a pri tom zvuku som sa konečne spamätala. Manžel na mňa vyľakane hľadel, ale tiež sa nezmohol na slovo. Vybehla som z kuchyne, zo svojho bytu, zo svojho života. Utiekla som k najlepšej kamarátke.
Povedala som jej, čo sa stalo, aj to, že som nebola schopná zareagovať. Mohla som pestúnke vylepiť facku, vyhodiť muža z domu. Vynadať im, kričať, hocičo! Nič z toho som nedokázala. Celú noc som premýšľala, ako ďalej. Veľmi som sa bála návratu do bytu, ktorý som vždy vnímala ako svoj bezpečný prístav. Teraz to bolo cudzie miesto. Hniezdočko lásky – môjho manžela a pestúnky.
Nedalo sa inak, musela som sa odsťahovať. Dala som v práci výpoveď, vzala dcérku a presťahovala sa s ňou k mojim rodičom. Podala som žiadosť o rozvod a manžela už nechcem nikdy vidieť. Nedokázala som mu odpustiť a keď o tom s odstupom času premýšľam, nikdy ma o odpustenie ani nežiadal...
Majka
