Virginia Woolf a Leonard Woolf (1912 – 1941): Láska až do konca

Virginia Woolf (1882 – 1941) je dnes považovaná za kultúrnu ikonu a niektorí kritici ju označujú za „Marilyn Monroe pre intelektuálov“. Virginia síce nemala telesné proporcie ako Marilyn, ale v mladosti to bola krásna žena a ozdoba literárnych salónov. Stala sa dôležitou členkou intelektuálneho zoskupenia, ktoré sa nazývalo Bloomsbury group a venovalo sa vášnivým diskusiám o politike, estetike, umení a literatúre. Keďže šlo o mladých ľudí, bývalých študentov elitných univerzít, dalo sa čakať, že na veľa vecí budú mať veľmi radikálny názor. Napríklad na sex. Začiatkom 20. storočia bolo slovo sex vo viktoriánskom Anglicku tabu a ženám sa napríklad odporúčalo, aby sa nikdy neobzerali v zrkadle nahé. Členovia skupiny Bloomsbury sa rozhodli zrušiť toto tabu a pustili sa do sexuálneho experimentovania, keď nezáväzne súložili každý s každým, bez ohľadu na pohlavie a rodinný stav účastníkov. Jeden z kritikov napísal, že z toho, čo vtedy stvárali, by zostal prekvapený aj človek, zvyknutý na sexuálne výstrelky konca 20. storočia.

Detské roky plné tragédií

Ale poďme naspäť k Virginii Woolf. Jej mladosť nebola až taká ružová, ako by sa mohlo zdať. Zažila rad rodinných tragédií (zomrel jej otec, matka, sestra i zbožňovaný nevlastný brat) a tie ju hlboko poznačili: trpela ťažkými depresiami a prežila niekoľko samovražedných pokusov. Zmyslom života sa jej stalo písanie: jej eseje a neskôr aj prózy vyvolávali pozornosť a len potvrdzovali jej veľký talent.

V roku 1912 sa vydala za člena skupiny Bloomsbury Leonarda Woolfa (1880 – 1969), aktívneho spisovateľa a politológa. Lepšieho si nájsť ani nemohla: Leonard vyhovoval jej intelektuálnym nárokom a rešpektoval jej talent. V roku 1917 kúpil na vidieku dom a ručný tlačiarensky stroj, spolu založili vydavateľstvo Hogarth Press a začali vydávať knihy, prednostne, samozrejme, Virginiine. Obetavo sa o ňu staral, keď naplno prepukla jej duševná choroba – maniodepresívna psychóza (po novom bipolárna porucha osobnosti), keď Virginia mala buď hlbokú depresiu, alebo bola neznesiteľne euforická. Písať však nikdy neprestala.

Studená kalná rieka Ousy

Jej koniec prišiel po 9 románoch, 45 poviedkach a takmer 500 esejach v roku 1941. Vypukla vojna a Woolfovci sa odsťahovali z Londýna na vidiek, aby unikli pred bombardovaním. V marci sa dozvedeli, že byt, v ktorom bývali, zasiahla bomba a bol zničený. Pre Virginiu sa tým skončilo všetko. Napísala dva listy na rozlúčku, jeden sestre Vanesse a druhý Leonardovi, a odišla sa utopiť do studenej a kalnej rieky Ousy. Z istého pohľadu by sa nám mohlo zdať, že Virginia Woolf bola bláznivá fúria posadnutá písaním a terorizujúca svoje najbližšie okolie. Niečo pravdy na tom istotne bude, ale ak si prečítate niektorú z jej kníh alebo denníkov, dočkáte sa úplného opaku – jej texty sú silné, prekvapujúce a strhujúce. Medzi jej najlepšie knihy, ktoré sú momentálne v kníhkupectvách, patrí Orlando (Ikar, 2005), Pani Dallowayová (Ikar, 2004) alebo jej denníky (v češtine Deníky, Odeon 2006). Ako predkrm vám odporúčam vynikajúci film Hodiny (réžia Stephen Daldry, 2002), v ktorom Virginiu hrá na nepoznanie zamaskovaná Nicole Kidman.

Poučenie: V kožuchu sa nedá plávať.