Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Vypili sme si a zhodli sme sa na tom, že Mark je idiot

Archív

Zdroj: Archív

Reklama

V sobotu aj v nedeľu som nakoniec prežila v povznesenej nálade. S Adamom sme absolvovali nejaké nákupy. Moju sexi bielizeň sme aj poctivo otestovali.

Pracovný týždeň tiež ubiehal v pohode, síce som musela spracovať Adama, ktorému sa nevidelo, že celý víkend budem preč, ale aj to som zvládla, a v piatok som spolu s Brinou, ako dôležitou ženskou účastníčkou našej výpravy, čakala na parkovisku pred Tescom. Mima s Katou dofrčali presne načas.

Ide sa na chatu

„Zoznam spísaný?“
„Jasné.“
„Tak poďme na to!“ Fľaša hruškovice, jedno červené, dve biele. A samozrejme aj šampus. Cítila som sa ako na strednej, keď sme sa s partiou balili na chatovicu. Ale teraz sme museli vyzerať fakt originálne. Tri rozkokošené ženské s plným košíkom alkoholu a polotovarov. V aute sme si rozdelili úlohy. Ja som sledovala okolie, Kaťa mapu a Mima cestu pred volantom. Išlo nám to celkom dobre. Až kým sme nevyšli z Bratislavy.

„Určite ideme dobre?“ sondovala Mima, keď sme sa brodili dedinkou Zlaté Klasy a cez sklá vyplašene obdivovali cigánsku kultúru bývania.
„Jasné. Jedine, že by mapa bola po záruke,“ Kaťa nepochybovala o svojich navigačných schopnostiach. Prešli sme ďalšie skvosty malebného slovenského kraja ako Čenkovce a Maslovce, až sme nakoniec dorazili do cieľa, ktorým bola dedina menom Póšfa. V„Preboha, kde sme to?“ toto som naozaj nečakala.
„V Póšfe.“ Kati to bolo náramne smiešne.
„No spánombohom.“ Už keď som videla tie názvy na mape, že Fakov, a Veľká a Malá Paka, nebolo mi všetko jedno. Ale Póšfa je vrchol mojej predstavivosti.

Cesta na dedinu

„Jeden môj známy má kamoša, ktorému nedávno umrela babka a on po nej zdedil domček a sem-tam to prenajíma,“ vysvetľovala nám Mima.
„A pred nami to už niekomu prenajal?“ opáčila som.
„Noó, my sme asi prvé.“
„A tá babka, tá umrela tam v tom dome?“ zisťovala Kaťa ďalej.

„Tak to fakt netuším. Ale nerobme z toho drámu, správate sa, ako keby ste v živote neboli na dedine,“ Mima to videla jednoducho. Ale nie je dedina ako dedina. Zmrákalo sa, a v tejto zimnej sychravine pôsobila dedina takmer až strašidelne. Staručké domy, krivé, akoby nevedeli na ktorú stranu sa nakloniť, pôsobili ako sídla duchov. Na ulici mŕtvo, len tu a tam sa dvíhal drobný poprašok snehu a posielal svoje výstražné správy do našich tvári. Za chrbtom sme mali kostol, ktorý zlovestne stál na tmavom kopci. Jediné, čo na široko-ďaleko evokovalo nejaký život, bol pes, aj to napoly zombík. Krivkal na kajľavých labkách smerom k Brine. Tá o vidieckeho nápadníka nejavila záujem a radšej oňuchávala kadejaké smrady na chodníku. Vybalili sme zásoby z auta a vošli dnu.

„Ty kokos, aká kosa,“ zahučala Kaťa a obzerala sa po kuchyni. Z nej viedli dvere do izby s manželskou posteľou a dvoma kanapami, a do komory s nejakými podozrivými haraburdami.
„To sa dalo čakať. Ak chceme teplo, musíme si zakúriť v kachliach. A mali by sme aj nejaké tehly nahriať a zatepliť postele, inak tu pomrzneme,“ Mima praktická ako vždy.
„Ja mám lepší nápad,“ Kaťa siahla do igelitky a vytiahla víno. Už len nájsť v tých taškách vývrtku. Ja som sa pustila do preskúmavania terénu. V starom príborníku som našla poháriky, taniere a kadejaký keramický inventár. Tipujem, že keď sa toto naposledy používalo, my sme ešte na svete neboli. Mima rozbalila Tesco-proviant na drevený stôl potiahnutý plastovým obrusom sto rokov po záruke, no rozheganá lavica si našu dôveru nezískala, a tak sme si na zem rozprestreli deky, ktoré sme si preventívne priniesli z domu, na ne zo spálne dotiahli periny, ktoré vyzerali našťastie dosť súčasne a vyvalili sa na to.
„Nečudujem sa, že sme prvé, ktoré si to tu prenajali. Toto nie je ani koniec sveta. Toto je vesmírne vyhostenie na neznámu planétu,“ Kati sa toto miesto ešte stále nepozdávalo. Asi jej Mima veľa vecí zamlčala, keď s tým prenajatím súhlasila.

Ako chlapi

„Áale, bude to super. Budeme tu samy, žiadni chlapi, žiadne problémy.“ Mne sa to náhodou celkom páčilo.
„Ehm, problémy. Ja už teraz jeden vidím,“ Kaťa nasmerovala pohľad ku skrinke, na ktorej trónilo veľké smaltované vedro.
„Predpokladám, že toto bude náš vodovod. Úžasné. Nechcem vedieť, koľko stupňov má voda v tej studni na dvore.“
„Piť máme čo, a umývať sa nebudeme. Budeme ako chlapi. Jedlo, chľast, kecy.“ Ja som to nevidela tak čierne.
„No, pochybujem, že chlapi by išli niekam, kde nie je televízor. A ani mikrovlnka! Ako budeme variť?“ Kaťa bola z toho hotová.
„Vidíš tú piecku?“ nadhodila Mima.
„Vidím. No a?“
„No, tak budeme variť.“
„Sodoma gomora. Že som sa ja na toto dala nahovoriť...“ Po zhltnutí desiatich rožkov, 40 deka liptovskej salámy a dvoch črievok Bambina sme sa pustili do dezertu. Polosuchého. Po prvej fľaši sa z nás pomaly vylievali všetky smútky a hnevy.

Mark je idiot

„Ja by som toho Marka nakopala do gulí. Aby tá jeho žena videla, že si nebola len kolegyňa.“ Kaťa vždy vie, čo robiť s nevernými chlapmi.
„Jeho žena za to nemôže. Je na tom ešte horšie, má ho stále na krku.“
„Ale vlastne, čo si čakala? Že príťažlivý úspešný inteligentný a prachatý chlap bude single?“
„Aj ja som bola príťažlivá, úspešná, inteligentná a single.“
„Ale prachatá nie. A to je dosť podstatný rozdiel.“
„A ako sa vlastne tvárila, keď vás zoznámili?“ zaujímalo Mimu.
„Ona? Nijako. Normálne. Čo ja viem, ja som vtedy asi pozerala na neho a nie na ňu.“
„A on sa tváril ako?“
„Ako idiot.“
Odpila som si z pohára a pokračovala: „A aj tie jeho kydy, s ktorými to potom na mňa skúšal. To sa nedalo počúvať. Čo čakal? Že kým je tu, budem mu robiť matrac a potom, keď pôjde za ňou do Anglicka, mu zabalím desiatu na cestu a pripojím pozdrav pre manželku? Pako!“
„Ale aj tak je zaujímavé, že to vôbec ešte skúšal vyžehliť. Keď to praskne, muži sa väčšinou tvária akože nič, a nájdu si novú obeť. Dá to menej roboty.“
Kaťa mala bohaté skúsenosti. „Mne je to už jedno. Bolo mi s ním dobre, ale pud sebazáchovy je silnejší ako city k nemu.“
„Na to si pripijeme!“ Možno práve tým šokom to tak rýchle prešlo. Bolo to ako prechod z krásneho sna do krutej reality. Chvíľu to trvá, aj zabolí, ale potom sa človek definitívne prebudí a bez problémov funguje. A o pár hodín si už ani nepamätá, čo sa mu snívalo.

Vyberáme pre vás niečo PLUS