Zahrajte sa na naivku, ale nepreháňajte to!

Poznáte to: „Ty si taká naivná, keď nevidíš, že ťa chce dostať iba do postele...“ alebo „Stále si taká naivná, že si mu to zožrala?“ Naivita je u nás považovaná síce za prirodzenú ľudskú vlastnosť, ale s negatívnym nábojom. Je však každý čo i len trošku naivný človek hneď hlupák? Môže nám naivita pomôcť, alebo sa jej máme čo najrýchlejšie zbaviť, aby nás nebrzdila v reálnom videní sveta?

Rodíme sa naivní. Prežiť detstvo bez naivity, veď ako by to bolo. Už len to, že ako malí sme verili na Ježiška, hovorí za všetko. Vianoce však mali svoje čaro, a preto sa o tom snažíme presvedčiť aj naše ratolesti. Nech len čo najdlhšie žijú vo svojom svete fantázie a ilúzie, veď s realitou sa budú stretávať celý život.

„Na naivitu má vplyv naša osobnosť, výchova a predovšetkým skúsenosti, ktoré získavame s pribúdajúcim vekom. Ak nás rodičia odmalička viedli k tomu, že v živote je najdôležitejšie racionálne a pragmatické myslenie, tak žiadne ružové okuliare nám nikto na oči nenasadí. Ak sú však rodičia zdržanliví, podozrievaví a nedôverčiví, je pravdepodobné, že to od nich prevezmeme. Ale ak dospeláci nepoučia 12-ročného potomka o sexuálnej výchove, tak naivní sú práve oni. Mladí si môžu udržať istú dávku naivity, ktorá ich stimuluje a poháňa vpred. Ich odvaha a odhodlanie sa preto zdajú starším až príliš naivné. Zbierať skúsenosti s tým, že sa chcem o niečom presvedčiť na vlastnej koži, považujem za zdravú naivitu,“ vraví odborníčka na life koučing Janette Šimková.

Vo všeobecnosti platí, že ak sa nám zdá byť niekto obmedzený, prostomyseľný a očakávali by sme, že v danej situácii sa nemôže správať tak hlúpo, jednoznačne povieme: Ten je teda naivný.

„Nemusí to tak byť. Závisí to od mnohých faktorov a je namieste, aby sme rozlišovali medzi arogantnou hlúposťou, ignoranciou a prirodzenou naivitou. Na naivitu by sme sa mali pozerať aj z pohľadu toho, že sa týka čistoty duše a istú dávku pre život potrebuje každý z nás. Ak sa niekto sklame v láske, v ľuďoch, môže nadobudnúť pocit, že všetci ľudia sú zlí, prestane im dôverovať a nechce do svojho sveta nikoho vpustiť. Treba však rozlišovať, v ktorých situáciách a komu veriť, čiže mať istú dávku naivity v zmysle otvorenosti voči novým veciam, aby sme sa neoberali o ďalšie možnosti spoznať novú lásku či priateľov, alebo si trúfli vyskúšať niečo neznáme.“

Získavaním skúseností, utrpeniami a pádmi v živote sa stávame odolnejšími nielen voči ľuďom a prostrediu, ale vytráca sa z nás aj prostoduchosť. „Existujú aj takí milo naivní ľudia, idealisti, ktorí stále veria, že bude lepšie, niečo sa zmení. Títo naivní rojkovia sú však v dospelej populácii v menšine. Sú úprimní a nie je to ich póza. Vidia veci lepšie, než sú v skutočnosti. Určite sa každému raz za čas stane, že by chcel pocítiť ľahkosť tej detskej prostoty, ale rozum jednoducho nepustí. Preto by sme sa vtedy mali aspoň na okamih vrátiť do detských čias a spomenúť si na ten bezstarostný život,“ pokračuje Janette Šimková.

Nedarí sa vám doma ani v práci, prekonávate životnú krízu, máte pocit, že stagnujete, túžite po zmene? Buďte naivní. „Vtedy nám to môže byť na osoh a pomôže nás naštartovať. Návrat do spomínaných detských čias a viera v seba a v ostatných nám môžu dodať odvahu a motiváciu, aby sme realizovali svoje sny. Treba sa však držať pri zemi a dávať si méty, ktoré dokážeme dosiahnuť v blízkej budúcnosti, aby nás to zase hnalo vpred a nezažívali sme zbytočné sklamania zo zlyhaní.

Nové veci potrebujú dostať novú šancu. Stačí prekonať prvotný strach a obavy, vnútorná motivácia a sústredenie energie na pomalé, ale isté kroky. Samozrejme, zbytočne sa budem domnievať, že ak sa uchádzam o pracovné miesto, kde je nevyhnutnou podmienkou desaťročná prax a adekvátne vzdelanie a nespĺňam ich, tak ma prijmú. Alebo ak nič nerobím pre to, aby som si našla prácu, a spolieham sa iba na zásah vyššej sily. To je neprevzatie zodpovednosti za svoj život a to nikto za nás neurobí.

Typickým príkladom až slepej naivity je volebná kampaň. Tí, ktorí obyčajne naletia všetkým sľubom, ktorými nás politici bombardujú zo všetkých strán, sú jednoznačne v tom. „Médiá nám s chuťou servírujú správy o tom, ako ľudia naleteli nebankovým spoločnostiam, lebo chceli rýchlo zbohatnúť. Nie je možné, aby nám niekto len tak zúročil peniaze o 100 percent, ale ľudia napriek tomu naivne veria, že práve im sa to podarí. Takto slepo dôverčiví bývajú predovšetkým starší a menej vzdelaní ľudia,“ pokračuje odborníčka Šimková.

Naivnosť prisudzujú skôr ženám a mnohé sa snažia z toho vyťažiť. „Myslím si, že aj muži ju majú, ale lepšie ju maskujú. Tí sú totiž odmalička vedení k tomu, že musia byť silní, zodpovední a odolní, preto to možno berú ako niečo ponižujúce. Keď sa však ženy štylizujú pri dominantnom mužovi do roly naivky, s ktorou si môžu robiť, čo chcú, môže im to imponovať. Takáto žena to však robí vedome, aby s ním manipulovala, a sleduje tým vlastný cieľ. Ak to však mužskej polovičke neprekáža, dokonca si to uvedomuje a lichotí mu to, tak je to medzi nimi dvoma,“ myslí si koučka.

Typickým príkladom je, ako nám vie naivita pri láske zaslepiť oči. „Mnoho žien sa domnieva, že ak ich partner holduje pred svadbou alkoholu, po nej z lásky k novomanželke určite prestane. Omyl,“ varuje Janette Šimková. Presvedčila sa o tom aj Silvia z nášho príbehu.

Bez pomoci druhých to nepôjde. Málokto si totiž dokáže priznať, že jeho myseľ momentálne nefunguje na plné obrátky, ale má dovolenku. „Dôležitá je spätná väzba okolia, aby sme si uvedomili, že niečo v našich postojoch nie je v poriadku. Taktiež treba zvoliť vhodnú formu a načasovanie, ako to povedať a kedy, aby sa človek neurazil, nezablokoval. Ak však negatívna naivita nespôsobuje problémy iným, ale škodí si len človek sám, a nechce to zmeniť, len ťažko mu dokážeme pomôcť, musí to chcieť ovplyvniť on sám,“ dodáva.

Stretla ho pred pätnástimi rokmi na svadbe svojej priateľky. Ona tam prišla s vtedajším priateľom, jemu robila garde kamarátka. O päť rokov sa už s Milanom zabávali na vlastnej svadbe. Akoby to bolo včera.

„Sedeli sme pri stole šiesti. Nedá sa povedať, že by ma upútal okamžite. Keďže som vtedy mala partnera, brala som ho ako človeka, s ktorým je celkom fajn zábava. Preto sme sa všetci spoločne bavili na Katkinej svadbe,“ uvádza.

Ani poriadne nevie prečo, ale vymenili si čísla. Milan je lekár-gynekológ, brala to teda tak, že ho možno bude niekedy potrebovať. V kontakte neboli vyše roka. Stretli sa zase na oslave narodenín spoločnej priateľky Katky. „Prišla som už sama, lebo medzitým som sa s priateľom rozišla. Podviedol ma. Aj Milan dorazil sám. Celé popoludnie sme však strávili spolu. Až vtedy som si opätovne pripomenula, aký je skvelý spoločník. To, že hádzal do seba pohárik za pohárikom, mi neprekážalo, veď sme boli na oslave. Aj ja som popíjala vínko,“ vraví.

Oslava sa skončila a každý z nich šiel svojou cestou. Vyťažená účtovníčka a neustále slúžiaci lekár vhupli do vzťahu takmer okamžite. Chémia jednoducho nechcela inak a oni sa tiež ničomu nebránili. O pol roka už obývali spoločne jeho byt. „Odkedy Milana poznám, je spoločenský tvor. Je rád stredobodom pozornosti a na každej zábave to vie poriadne roztočiť. S alkoholom, samozrejme. Nikdy som však tomu nepripisovala veľký význam. Myslela som si, že keď sa opije na oslave, na kamarátkinej svadbe, alebo že si po príchode z práce po náročnom dni dá panáka, že to nič nie je,“ uvažuje.

„Na našej svadbe sa sťal pod obraz boží,“ vraví. Ale veď čo, je šťastný, tak to chce osláviť, ospravedlňovala som ho pred svojimi rodičmi. „Veď ja ho to odnaučím,“ naivne som si myslela. „Aspoň jeden pohárik tvrdého potreboval každý deň. Čo nákup, to som musela domov priniesť fľašu značkovej pálenky. Milan svoju závislosť od alkoholu aj priznal, dokonca sa mi zdôveril, že si za pohárik dal pred každou operáciou. Vraj na uistenie. Bez neho ani nevkročil na operačnú sálu. A pritom stále patrí medzi najlepších špecialistov na klinike.

Svoj problém však nechcel riešiť, lebo sa bál, že bez alkoholu by nevedel vykonávať svoju prácu,“ šokuje. Rozviedli sme sa Silvia to po piatich rokoch manželstva už nevydržala. „Našťastie, nikdy nebol agresívny, ale nechcela som to tolerovať. Rozviedli sme sa. Sme však stále v kontakte, ale on svoj postoj k alkoholu nezmenil,“ dodáva.