Žena žene vlkom: Krása nie je až takou výhodou, ako sa zdá!

Pustila som diktafón a začala prepisovať rozhovor, ktorý som predtým nahrala s jedným sympatickým mužom. Neverila som vlastným ušiam, takmer som sa nespoznávala. Pustila som si nahrávku spred týždňa, keď som robila rozhovor so ženou. Normálny hlas, žiaden vyššie položený tón a silený zvonivý smiech, len inteligentný dialóg. Prehrala som si ešte zopár starších rozhovorov a uvedomila si, že so ženami hovorím celkom inak ako s mužmi. Veď ja s tými mužmi normálne flirtujem! Čím sympatickejší sa mi muž zdal, tým trápnejšie mi za seba pri počúvaní bolo. Keby to bola iná žena, pomyslela by som si o nej niečo veľmi nelichotivé. Presne na tento moment som si spomenula, keď som sa s kamarátkou Bebčou bavila o jej kolegyni z reklamky, hovorme jej krásna Helena. Helena vôbec nie je anticky krásna. Skôr taká priamočiara sexica, ktorá dostáva mužov do varu blond hrivou, dlhými nohami a krátkymi sukňami, plným a vždy hlbokým výstrihom. Všetky kolegyne ju neznášajú, lebo celkom otvorene flirtuje s mužmi a zneužíva svoje ženské zbrane na získanie všemožných výhod. Za chrbtom o nej klebetia, že na post senior accountky sa prespala cez šéfovu posteľ, a vôbec aj zákazníkov oblbuje výzorom, a nie najlepšie prepracovanou kampaňou. Tak táto krásna Helena sa so slzami v očiach prišla vysťažovať nenápadnej Bebči z oddelenia výskumu, že ten slizúň z marketingu ich najväčšieho zákazníka ju už mesiac bombarduje dvojzmyselnými mailmi, a keby včera nebola ušla z párty po dotočení najnovšej reklamnej kampane, tak ju tam hádam v šatni rovno znásilní. „A čuduješ sa mu? Veď na neho pri každej prezentácii robíš také opičky, že aj ja som si myslela, že by si mu dala,“ povedala jej celkom úprimne Bebča. „Ja? Aké opičky?“ spýtala sa nechápavo Helena.„Klipkáš očami, afektovane sa smeješ, pohadzuješ vlasmi a vytŕčaš na neho tie svoje, ehm, prednosti,“ vymenovala poctivo analytička Bebča. „To nikdy nerobím!“ „No chápeš,“ to už Bebča nehovorila Helene, ale mne, „ona sa bude predo mnou naivne tváriť, že o tom svojom nechutnom flirtovaní nič nevie? Vedome zneužíva svoju krásu pred každým chlapom a ešte chce, aby som ju ľutovala. Ja! Ja, čo musím každý deň vstať o hodinu skôr, aby som vyzerala aspoň spolovice tak dobre ako ona, keď príde do roboty nenamaľovaná a po preflámovanej noci!“

Ešte pred pár mesiacmi, pred tým precitnutím nad diktafónom, by som bola s Bebčou rozhodne súhlasila. Poznala som v živote zopár takých krásnych Helien, a aj ja som si vždy myslela, že s mužmi flirtujú naschvál, vedome, považovala som to za nevkusné a bolo mi trápne aj za tých mužov, ktorí sa z nekompromisných múdrych a spravodlivých šéfov, učiteľov, umelcov, filozofov stávali slabomyseľnými slintajúcimi trtkami. Niežeby som tie ženy vyslovene nenávidela, ale rada som ich nemala, a často som sa pristihla pri tom, že ich automaticky považujem za hlúpe a neschopné dosiahnuť čokoľvek inak. Podobnú skúsenosť má aj filmová produkčná Grétka. „Ešte na škole som mala spolužiačku, ktorá namotávala chalanov ako špagety, vyspala sa s celým štábom a potom od nich dostala všetko. Robili tak, ako pískala,“ spomína Grétka a v hlase jej cítiť horkosť. „Aj tých starých pedagógov si takto omotávala, okej, s nimi nespala, ale bolo to zjavné. Nezávidela som jej, fakt nie, ale pri takých babách ako ona pociťujem spravodlivý hnev, keď vidím, ako s tými chlapmi zametajú.“ Nuž zaujímavé je, že ženy, mňa nevynímajúc, pociťujú hnev, ak nie horšie, k flirtujúcim krásnym ženám, ktoré s mužmi zametajú, a nie k samotným mužom, ktorí sa pri nich správajú nedôstojne vlastnému intelektu a postaveniu. Naopak, tí sa tvária, že o ničom nevedia, ak vedia, tak že je to normálne, ba priam inštinktívne, evolučne dané. Často dokonca neváhajú ostatné ženy obviniť zo zaujatosti. Tak ako pedagogičku Vlaďku, ktorá učí na umeleckej škole. „Pred časom mi kolegovia otvorene vyčítali, že na jednej našej študentke, z ktorej boli úplne namäkko, sedím len preto, že je krásna. Nielen ja, všetky moje kolegyne. Zarazilo ma to, pretože ja sama som si v mladosti dosť užila neopodstatnenej nenávisti aj podrazov od iných žien. Vždy som sa musela viac snažiť a dokazovať, že na to mám, len preto, že som žena a blondínka. Tak som si povedala, že si dám na to pozor a k tej študentke budem extra ústretová, že je v nej možno skutočne skrytý talent, ktorý len zatienila jej krása a moja zaujatosť. Dala som jej viac termínov, trpezlivo som s ňou konzultovala, takže mojím predmetom s odretými ušami nakoniec preliezla. V ďalšom ročníku ju zo školy vyhodili tí moji objektívni kolegovia.“ Vlaďka však necítila satisfakciu, naopak, bolo jej tej študentky ľúto. „Ona bola zvyknutá od malička používať svoju krásu ako skratku. Krátkodobo to ide, ale dlhodobo žiadne skratky nefungujú a jedného dňa sa ti to vždy vráti.“

Lenže nie každá kráska, ktorá mužmi šikovne manipuluje, je netalentovaná alebo hlúpa. Poznám veľa veľmi šikovných a schopných žien, z ktorých ani jedna nepotrebuje pomáhať si svojou krásou. Niekedy im to je dokonca na škodu. „Keď som začínala v IT, čo je taký mužský biznis, stávalo sa mi často, že ma považovali za pipku,“ hovorí obchodná riaditeľka Danuša. „Nemyslím si, že som vyslovene krásna, ale uvedomujem si, ako na mnohých mužov pôsobím. Nespolieham sa však na to, beriem to ako svoj bonus v málo vybraných situáciách. A nemám pocit viny, lebo si nemyslím, že to zneužívam.“
Máloktorá žena si o sebe myslí, že je vyslovene krásna alebo škaredá. Často to viac ako od skutočnej reality závisí od sebavedomia a momentálneho naladenia, od toho, ako sa nám v živote práve darí. Máloktorá žena tiež prizná, že nenávidí krajšie ženy či nejakú konkrétnu. Pritom v podstate má prečo. Podľa dvadsaťročných prieskumov Sary Gutierresovej a Douglasa Kenricka, psychológov z Arizonskej štátnej univerzity, naše vnímanie vlastnej i cudzej krásy závisí od toho, s kým sa práve porovnávame. Hneď potom, ako vidíme veľmi atraktívnu ženu, sa naše sebahodnotenie automaticky zníži, a to nie je nič oproti tomu, ako reagujú muži. Ak sa na párty bavia s mimoriadne atraktívnou ženou a vzápätí s menej atraktívnou, tá druhá sa im zdá celkom nepríťažlivá, aj keď to vôbec nie je špata. Funguje to aj opačne, teda v porovnaní so škaredšou ženou, tá o trochu krajšia sa vždy zdá sebe i mužom krajšia, ako v skutočnosti je. Pri sérii pokusov, keď muži pozerali Charlieho anjelov a potom hodnotili krásu normálnych žien na obrázkoch, bolo ich hodnotenie vždy oveľa nižšie. Z toho by sa dalo zobrať praktické ponaučenie, že na prvé rande je lepšie ísť s nádejným mužom do kina na nejaký horor, dokument či artový film so škaredými herečkami ako na hollywoodsku romantickú komédiu s plastikovou superstar. Horšie je, že z výskumov vyplynulo aj to, že muži sústavne obklopení krásnymi ženami sú menej spokojní s príťažlivosťou svojej dlhodobej partnerky. Veľa o tom vedia ženy režisérov aj vysokoškolských učiteľov, ktorí sú denne konfrontovaní s oslnivou krásou a mladosťou. Žiaľ, v dnešnej dobe je s oslnivou krásou a mladosťou žien cez médiá ustavične konfrontovaný každý jeden muž.

Našťastie väčšina týchto výskumov sa zakladá najmä na hodnotení fotografií, nie skutočných žien. Predsa len, v reálnom svete, v pohybe, s hlasom a vôňou, s možnosťou vplývať na okolie celou komplexnosťou svojej osobnosti a inteligencie môžeme mnohé zachrániť a aj zachraňujeme. Ako hovorí svetaznalá manažérka Petra: „Krásna nie som, ale som osovo súmerná, aj keď ten strojček som mohla nosiť trocha poctivejšie a blond vlasy už mám tiež len z fľašky. Keď mi vo štvrtej triede Miloš Orest hodil do tašky zlatú niť zo šitíčka jeho mamy, keď mi Peter Akosalenvolal nosil plagáty z Brava a potom, keď mi Patrik Lánik vysprejoval červeným sprejom veľké srdce pred náš vchod, uvedomila som si, že mať dlhé nohy a smiať sa, keď sa mi chce, je totálne OK a chlapi to žerú. Ale časy, keď som to všetko mohla využívať, sú dávno preč. Našťastie som sa medzitým naučila, že na mužov i ženy najviac pôsobí to, keď im dám pocítiť, že oni sú tí najúžasnejší na svete. V tej chvíli v ich očiach instantne skrásniem. Chce to tréning v pozorovaní a trocha sa sústrediť, ale funguje to zaručene.“ Krásnych žien, či lepšie povedané krásnych Helien, ktoré nepretržite flirtujú s každým mužom, sa netreba báť a už vôbec ich netreba nenávidieť. Majú svoje problémy. A ak sa nenaučia pracovať s inou zbraňou ako touto, skôr alebo neskôr ich to aj veľmi škaredo dobehne. My ostatné sa preto radšej staráme najmä o seba, inteligentne používame kombináciu všetkého, čo nám príroda vo vnútri i navonok nadelila. A keď nám už dlho nikto nezloží kompliment, uvedomíme si, že sme sa odtrhli od seba samých a je najvyšší čas prestať lietať niekde v astráli, skočiť ku kaderníkovi a urobiť si poriadnu manikúru.

• Všimol som si, že keď sú vo firme zamestnané samé špaty, tak je isté, že personalistom je tam určite žena. Advokát, 35

• Ja som si nikdy neuvedomil, že by som v práci robil rozdiely podľa ženskej krásy. Ale minule ma prekvapila kolegyňa, vraj odkedy si dala na našu internú komunikačnú stránku krajšiu fotku, dokáže pracovné veci vybaviť oveľa rýchlejšie. IT špecialista, 37

• Oveľa radšej sa blysnem pred krásnou ženou, aký som džentlmen, než pred škratou. Nie je to ani nezištné, keďže očakávam za svoje očarujúce správanie kompliment, a ten je oveľa sladší od krásnej ženy. Manažér, 39

• Je to lákavé dať sa zviesť krásou žien, najmä pri výbere potenciálnych bakalárok alebo diplomantiek. Ale prakticky som to ešte nikdy neurobil. Prisahám! Vysokoškolský profesor, 45

• Zamindrákovanú úradníčku na katastri ľahšie oblbne pekný a šarmantný muž než uhrovitý chcípák s dračím dychom. Publicista, 40

• Ja na ženy nevyužívam svoju krásu, ale bezbranný výraz. Zväčša také veľké plnoštíhle materské typy mi samy od seba pomáhajú. Fakt. Niekedy ani nemusím otvoriť ústa. Dám bezbranný zmätený pohľad, a už za mňa vypisujú tie tlačivá. Scenárista, vek z pochopiteľných dôvodov tají