Ak chcete zažiť ojedinelé dobrodružstvo, splavte rieku! Vždy veselo a navyše uvidíte svet inak

Hneď na začiatok odporúčanie: Ak ťa láka divoká voda, dobrodružstvo, ale máš strach, obráť sa na skúsených vodákov alebo kurz. Nič netreba podceniť, živá rieka je neskutočne nádherná, ale miestami môže byť zákerná.

Na začiatok je potrebná hlavne dávka odvahy! Moja prvá rieka bola Ondava, ktorá je pokojná. Ak si niekto myslí, aké jednoduché je „máchať si pádlom“, tak sa mýli. Keď sedíš vpredu a máš toho najlepšieho zadáka, počúvaš krok po kroku, máš pocit, že zvládneš aj nemožné. Ak sa z teba stane zadák, na tvojich ramenách je väčšia zodpovednosť. No a ako to bolo so mnou? Háčik (pozri vodácky slovník) som celkom slušný, ale ako zadák som vyvrátila loď. (Smiech.)

Svoje ďalšie dobrodružstvo som si užila na Ciroche a Laborci. Neviem, ktorá z týchto riek sa mi páči viac. Obe majú svoje čaro. Cirocha je náročná. Na tie najťažšie úseky ešte zbieram odvahu. Skúsenejší ju splavili zo Stariny do Sniny, ja som sa pripla zo Sniny do Humenného. Táto rieka je viac horská, chladná a miestami ozaj krutá, pre tých, ktorí milujú adrenalín, je to raj.

Vlieva sa do Laborca, ktorý sme splavili až do Petroviec. Laborec je pokojnejší, milo prekvapili a potešili kaskády v druhej časti rieky v Strážskom za mostom. Nebyť búrky, náš výlet by pokračoval až na Zemplínsku šíravu. Mali sme šťastie, že búrkam sme sa vyhýbali. Priamo na vode nás nezastihla ani jedna.

Páčia sa mi perejky i kaskády, je to oživenie, páči sa mi adrenalín s tým spojený, ale na druhej strane sa mi páči aj stojatá rieka, keď si môžete užívať okolie. Má to svoje neopakovateľné čaro. Možno neuveríte, ale aj napriek strachu z vody som si splav zamilovala. Ale je to hlavne vďaka človeku, ktorému sa nebojím dôverovať a nech sa deje, čo sa deje, viem, že to zvládneme. Kto má strach z vody a predsa ho to láka, musí nájsť niekoho, komu verí viac než sebe. Nesmú mu chýbať skúsenosti, rozvaha a pokoj. Mne sa splnil jeden z mojich malých veľkých snov a teším sa opäť raz na vodu.