Ako odpustenie samej sebe môže zmeniť váš život? Kľúč k vnútornej rovnováhe a šťastiu!

Očami odborníčky: Nezaslúžim si šťastie?

Odpovedá Janette Šimková, životná a vzťahová koučka

Odstraňovanie zaužívaných emočných zvykov spočíva predovšetkým v mentálnej práci a vo vybudovaní nových zásad, ako veci interpretovať a ako na ne reagovať. Pomáha týchto päť spôsobov:

1 Pozorovať vlastné skúsenosti
Potrebujete sa naučiť rozlišovať, či pri vašich myšlienkach ide o jazyk „pozorovania“ alebo „hodnotenia“. Vyjadrenia, ktoré sa vzťahujú na fakty, sú pozorovaním, zatiaľ čo hodnotiace výroky súvisia s vašou interpretáciou týchto faktov. Zvyčajne veríte príbehu, ktorý ste si sama vytvorili a zamieňate obsah svojich myšlienok s realitou. Keď sa prichytíte, ako sa oddávate obvyklým negatívnym sebahodnoteniam: „Som nanič, nikto ma nemá rád, nezaslúžim si šťastie,“ v tej chvíli má nastúpiť obranný hlas, ktorý hovorí: „Moment! Toto sú len moje myšlienky, to nie som ja!“

2 Bezvýhradne sa akceptovať
Bez pochopenia celého svojho JA nemôžete svoje JA akceptovať. Bez porozumenia sa nedokážete poučiť z chýb, ktoré potom opakujete. Pomáha, keď o veciach rozmýšľate, akoby sa týkali niekoho iného, a získavate tak odstup. Keď hovoríte sama so sebou, veľmi záleží na tóne – rovnako ako keď hovoríte s druhými ľuďmi. Môžete kričať: „Ako si to mohla urobiť?!“ S podtextom: „Ty potvora!“ Alebo môžete jemne vyzvať samu seba: „Hm, pozrime sa, ako sa to vlastne stalo.“ Aj s dôvetkom: „Si v poriadnej kaši. Zistíme, čo si vlastne urobila, aby sa to podľa možností už nezopakovalo, a pomôžeme ti to dať do poriadku.“

3 Prepájať sa so svojimi skrytými potrebami
Keď sa trápite, vynorí sa množstvo pocitov, či už smútok, frustrácia, ľútosť, sklamanie aj beznádej. Tieto pocity vám pomáhajú presunúť sa od pocitov viny, sebaobviňovania a odsudzovania k sebaakceptácii. Odsudzujúce výroky typu: „Ako som mohla dopustiť takúto vec..., neznášam sa, že som to urobila,“ nahraďte pochopením a prijatím. Vyjadriť to možno takto: „Áno, chápem, ako som to mohla urobiť.“ A tak bolesť aj sklamanie zo seba nesiete ľahšie. A keď sa prepojíte s tým, čo vám chýba a čo potrebujete, môžete smútiť, že to tak nemáte. Smútok vám dáva povolenie akceptovať to, čo v danej chvíli nemôžete mať, a prijať to.

4 Kultivovať vnútorné odpúšťanie
Keď samu seba tvrdo odsudzujete a odmietate si odpustiť niečo, čo ste urobili, v podstate útočíte na tú časť svojho ja, ktorá to urobila. Mali ste na to svoje dôvody, prečo ste veci urobili tak, ako ste ich urobili. Vaša hodnotiaca, nenávidiaca myseľ by povedala, že to boli „zlé“ dôvody, ale boli to iba ľudské dôvody. Nepomôže stratégia, že sa snažíte túto svoju časť amputovať alebo poprieť: „Nebudem na to myslieť, nie som ten typ človeka, ktorý by urobil niečo také.“ Potrebujete zamerať pozornosť na to, aby ste legitimizovali to, že ste niečo urobili a vnímať hranice medzi vlastnou a cudzou zodpovednosťou.

5 Láskavosť smerovať k sebe
Láskavosť je ako filter – nepustí k vám drsné veci. Vytvára sa tým, že vo svojom živote venujete pozornosť všetkým dobrým veciam a tešíte sa z nich. Môže to byť niečo, čo ste urobili, alebo niečo, čo s vami súvisí, z čoho máte dobrý pocit. Môže to byť pocit šťastnej náhody, že máte milujúceho partnera, rodinu či komunitu. Môže to byť pôžitok zo života a radosť z prirodzenej schopnosti empatie a láskavosti.

6 Súcit so sebou
Sledujte akékoľvek negatívne, sebakritické myšlienky a vnútorné monológy. Uvedomujte si, že sú to iba myšlienky, konštrukcie a interpretácie; nie sú to skutočné fakty. Skúmajte spôsoby, ako môžete negatívne hodnotenia prehodnotiť a pozmeniť na súcitnejšie.

Ako to vyzerá v praxi

Povedzme, že ste urobili niečo, čo ľutujete a pustili ste sa do neužitočného a obviňujúceho vnútorného monológu: „Ty hlupaňa! To sa ti zase podarilo! Si nemožná!“ Keď sa to stane, prvým krokom je uvedomenie si, že ste skĺzli do odsudzovania. Potom si všímajte, že označenia, ktorými sa častujete, sú iba vaše myšlienky, vykonštruované z vašej frustrácie a z vnútorného sklamania. Nasleduje uvažovanie nad tým, ako dokážete tieto myšlienky zmeniť na konštruktívnejšie. Namiesto toho, aby ste si nadávali, že ste totálna hlupaňa a ako by vás mohol mať niekto rád, si môžete povedať: „Spomaľ, potrebuješ povzbudenie.“ Alebo: „Bolí ťa to...“ Keď svoju pravdu poviete takýmto spôsobom, vaše srdce to ľahšie prijme.

Tip navyše

Z mnohých hľadísk sú emočné poranenia podobné fyzickým ranám. Ak potláčate emočnú bolesť, začne hnisať ako neošetrená rana a rozvinie sa z nej čosi horšie, než bolo pôvodné poranenie. Schopnosť utešiť samých seba v dospelosti je najlepšia medicína na hojenie emočných boľačiek. Takúto tinktúru si potrebujete pre seba vytvoriť. Najlepšie to ide vďaka rozvíjaniu a posilňovaniu emočnej inteligencie a technikami mindfulnessu.