Aký máte teplomer?

Európsky parlament schválil zákaz predaja neelektrických ortuťových teplomerov a ďalších ortuťových prístrojov na trhu Európskej únie. Je to súčasť stratégie týkajúcej sa vysoko toxickej ortuti, ktorá je nebezpečným kovom pre ľudí, ekosystémy a prírodu.

Chráňme seba aj životné prostredie

Ortuť sa môže v životnom prostredí premeniť na najtoxickejšiu formu – metylortuť, s ktorou sa dostaneme do kontaktu najčastejšie v strave. Vdýchnutie pary z ortuti a absorpciou cez pokožku sa vystavujeme vážnemu zdravotnému riziku (poškodzuje mozog a pľúca), preto pozor, ak sa vám teplomer doma nechtiac rozbije. Známe sú aj prípady zámerného rozliatia ortuti, ktoré sú klasifikované ako trestný čin všeobecného ohrozenia. Takmer 90 % z celkového množstva ortuti použitého v meracích zariadeniach sa nachádza v lekárskych a iných teplomeroch na domáce použitie, ktoré neskôr končia na skládke odpadov.

Výhody a nevýhody

V porovnaní s digitálnymi teplomermi majú ortuťové viacero nevýhod. Nielenže obsahujú toxickú ortuť, ale aj samotné meranie trvá dlhšie, v priemere niekoľko minút. Odborníci už v minulosti odporúčali rodičom, aby na meranie teploty deťom nepoužívali rozbitné sklené ortuťové teplomery. Súčasné elektronické digitálne teplomery sú spoľahlivé a pacientom nehrozí spomínané zdravotné riziko. Umožňujú bezpečné a presné meranie teploty a na skončenie merania zvyčajne upozornia zvukovým signálom. Niektoré majú aj pamäť, ktorá uchováva poslednú nameranú hodnotu, poniektoré sú dokonca vodotesné či antialergické, odolné proti pádu, a existuje aj limitovaná detská edícia s kreslenými postavičkami. Dostupné sú aj bezdotykové infračervené teplomery, pričom ich jedinou nevýhodou, ako pri digitálnych teplomeroch, je to, že fungujú na baterky, ktoré po čase treba vymeniť.

Kam s ortuťovým teplomerom?

„Nemám vedomosti o tom, že by bol v rámci rezortu zdravotníctva riešený zber či zhromažďovanie ortuťových teplomerov systémovo,“ uviedla Ing. Katarína Halzlová, vedúca odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. V praxi sa však môžete obrátiť na najbližšiu lekáreň, pričom závisí od jej dobre vôle, či teplomer od vás vezme. Bezpečne sa ho zbaviť môžete aj prostredníctvom systémového zberu nebezpečného odpadu, ktorý vykonávajú obce spravidla dvakrát do roka, alebo ho môžete odniesť osobne do zberne nebezpečného odpadu. Zoznam certifi kovaných fi riem na likvidáciu takéhoto odpadu nájdete na obvodnom úrade životného prostredia.