Atómové hodiny

Obtrie sa o bosé nohy, zanecháva mrazivo čerstvý chodník, lezie na hruď a hrtanom zostúpi dnu do tela, kde sa uskutoční magická alchýmia. Tak ako pred 28 rokmi, aj teraz cítiť ten zázračný strach z budúcnosti, pri ktorom mrznú vnútornosti a ktorý sprevádza ozajstný život.

Haló, Inge, vstávaj! Atómové hodiny v tvojej hlave tikajú! Už čoskoro vybuchneš.

O päť minút šesť sa Stano budí. Kontroluje budík, či je stále spoľahlivý, či naozaj zazvoní presne. A potom sa stane všetko presne tak, ako predpokladal, to očakáva od všetkých živých tvorov. Stano vždy dodržiava presnú postupnosť vecí, ktorá dáva dňu poriadok. Teraz príde bozk na dobré ráno a magický proces zastaví. Inge sa zobudí a až do nasledujúceho rána bude predstierať, že reálne existuje.

Stano je emocionálny impotent, nemôže za to, tak sa narodil a tak ho vychovali. Inge to vedela od prvej chvíle, bola to súčasť balíčka, ktorý kupovala. Aj nad tým uvažuje, keď sa túla z obývačky na WC, do kuchyne, z jednej izby do druhej. Svätci, mystici a filozofi sa zatvárali do jaskýň, aby v samote nadviazali styk s Bohom. Inge, absolventka s červeným diplomom z francúzštiny, nenadväzuje žiadny styk s nikým. Styk má len so Stanom a s jeho asistentom Danom. Deň strávi v banálnej samote, ktorá jej nič nedáva a ona si nič nepýta. Je to tichá dohoda. Inge a banalita sú spolu celý deň doma a navzájom sa nekonfrontujú. C´est la vie.

Inge má na svoj život jednoduchý manuál, ktorý sa dá pochopiť aj s mozgovou obrnou. Vždy keď jej manžel odíde na pracovnú večeru, ona zavolá jeho asistentovi Danovi. Dano je nadšený z možnosti spávať so šéfovou ženou. Keby mohol, dal by si to do C.V. Jediná výkonná a asertívna časť Danovho tela je dolu od pása, práve tá, ktorú nemôže používať na poradách. Ingin manuál využíva Danovu asertivitu. Dajte mi páku a pohnem svetom, hovorí Inge. Inge trasie svetom, aby na všetko zabudla. Sex je rovnaká droga ako hociktorá iná. Aby ste sa jej zbavili, potrebujete inú závislosť. Dano je rád, že ho vie Inge hlasno oceniť. Ešte radšej by bol, keby mu častejšie niečo pekné kúpila.
Pozn.: Inge Danovi za sex neplatí. – Platím mu už svojím telom, – myslí si Inge. V jej svete peniaze neznamenajú nič. Skutočným platidlom je ona, peniaze sú to, čo si môže kúpiť. To jej nevyhovoríme.

Teraz Inge asistuje svojmu mužovi pri obliekaní. Stano, mon cherie, si oblieka svoj nový oblek, vyčistené topánky a vymieňa si kravaty. Inge by si mohla myslieť, že ju Stano podvádza. Ale Stano nie je ten typ. On sa približuje k ženám len za účelom rozmnožovania. Hovorí: Patrím k tým mužom, čo majú radi rýchle autá a krásne ženy. Ale Stano neznáša rýchlosť, neznáša ženy. Tu aj tam sa mu dvíha žalúdok. Má rád len svojho šéfa. To kvôli nemu, kvôli jeho láske a obdivu sa tak fintí. Láska šéfa k Stanovi sa dá vyčísliť vo vianočných odmenách. Ženy (Inge) hovoria: Nekonečne ťa milujem. Stano je ekonóm a vie, že nekonečno sa nedá vyčísliť, a preto sa nedá ani poistiť.

Stano odchádza v oblaku parfumu do reštaurácie. Bude v siedmom nebi sedieť so svojím šéfom a smiať sa na vtipoch o pomere vkladov, úrokov a bonít, ktorým rozumejú len oni dvaja. Keby tak obaja boli gayovia, nebolo by to krásne? Stano sa už teraz pchá šefovi do zadku, ale má to len čisto emocionálny a metaforický význam.

Keď sa Stano stratí za ohybom cesty, Inge sa rozhodne, že zas pohne svetom. Hneď volá Danovi a chlapec uteká dokázať svoju asertivitu. Otvára dvere na byte svojho šéfa, vrhá sa do sopky svojho šéfa. Inge počúva svoj dych a svoje atómové hodiny. Zázrak, staň sa. Zázrak má rôzne formy, ale žiadna sa nerealizuje. Zázrak by bol, keby sa nejaký zázrak stal. Akýkoľvek. Zázrak spozná Inge na prvý pohľad. Vymyká sa ako zlatá rybka na udičke. Keby ho zbadala, chytila by ho a splnila si všetky priania. Ale zatiaľ sa len ako ryba na suchu trepoce pod Danom, váľa sa ako bez vzduchu po dlážke. Ich rozkoš nespočíva v trení pokožky ani pohlavných orgánov. Je to koalícia večných asistentov, ktorí sa nevedia presadiť na poradách. Spojenie týchto tiel nie je o sexe, ale o mystickej alchýmii. Vzájomná nenávisť je cit, na ktorom je založených veľa funkčných manželstiev.

A predsa aj do nášho bytu zavíta zázrak! V podobe Stana v obleku od Huga Bossa. Stano nečaká na zázrak, vojde prvý a ide si splniť svoj detský sen. Inge nie je súčasťou tohto sna, ale oficiálne sa ho musí zúčastniť. Sen znie: Raz si postavím dom s červenou strechou, zeleným trávnikom, kde budem bývať so svojou mamou. Stano rozvinie pred Inge plán domu. Na kuchynskom stole rozloží výkres s nakreslenými izbami: kuchyňa, obývačka, spálňa. Pracovňa. Detská izba číslo jeden a dva. Mamina izba. Inge vidí labyrint s Minotaurom uprostred. Keď bude hladný, hodia mu Inge. Stano je veľmi precízny človek a každé šťastie Inge vyčísli. Dnes Stano vyčísli rodinné šťastie v tomto dome na úver. Budú ho splácať celý život.

Teraz Inge spanikári. V tomto byte bola nezávislá. Tu sa jej vždy zdalo všetko dočasné. Ráno o 4,55 k nej chodil potajomky život ako tajný milenec. Tu si mohla vychutnávať svoj strach. Ale v dome v meste s ovocným menom ju podhodia deťom, psom a záhrade ako kresťanov levom. Tam už nebude žiadna úzkosť nadránom volať Inge, haló, Inge, atómové hodiny tikajú.

Plodom biologických hodín je dieťa. Dieťaťom atómových hodín si ty. Kde si, Inge? Si vôbec? Ešte si ani nebola, a už sa rozmnožíš. O chvíľu pôjdeš na umelé oplodnenie. To, čo nedokázal tvoj manžel, urobí lekár ihlou, akoby ťa zaočkoval proti životu. Vykysneš ako buchty na nedeľu, budeš presne to, čo chrobáky na chrbte, len trepotať vo vzduchu nohami a rukami a cez svoje veľké brucho ani nedovidíš na kľučku. To sa stane v tvojom novom rodinnom dome, Inge. Život ti potečie tak ako tvojej matke, pomedzi prsty a rovno do odtoku.

Inge chce utiecť svojmu novému osudu, ktorý sa vynoril nečakane ako utopenec. Nevie, za kým by mala ísť a o čom by mala hovoriť. Ak povie kamarátke, že idú stavať rodinný dom a robiť dieťa, zagratuluje jej. Má len dve možnosti, ktoré sa dajú kombinovať: sex, alebo alkohol. Inge si oblieka tepláky, berie červené víno, taxík a uteká za Danom. Inge sa veľmi bojí. Už vo výťahu plače nad rokmi, ktoré sa ešte ani nekonali, a už sú minulosťou. Plače nad svojimi atómovými hodinami a nad tým, čo jej každé ráno sľubujú.
Inge sa vrhá na Dana v celom svojom zúfalstve.

Ale Inge teraz vôbec nebola v jeho rozvrhu. A takáto Inge? Keď mu tak rýchlo volala, že sa musia stretnúť, dúfal, že pôjde o niečo zábavnejšie. Že mu možno kúpila drahú kravatu alebo extravagantné tenisky. Ale ona chce len plakať.

Dano sa snaží, ale nejde to. Erotická pomôcka v nohaviciach mu zmutovala na smutnú vŕbu. To už nie je jeho Inge s rozmaznaným smiechom. Toto je len nejaká vyslúžilá dvadsiatnička, ktorá v opitosti plače po francúzsky. Depresia z nej páchne ako morový vred. Na tejto zúfalej Inge nie je nič sexi, pretože zúfalstvo vôbec nie je sexi. Aj keď to ešte nikdy nikto múdry nepovedal, aj tak je to pravda.

Dano ako muž zlyhal, cíti sa nesmierne ponížený a viní za to Inge. Ako sa len opovážila mu vtrhnúť do jeho kráľovstva podnájmu a váľať sa v depresii po kobercoch. Dano sa duje a fučí, akoby ho niekto nafukoval ani koleso na bicykli.
Najradšej by jej povedal niečo škaredé, ale teraz nevie čo presne, lebo má stále odkrvený mozog.

Inge sedí na malej posteli pre jedného. Oblieka si šaty, čo si pred minútou vyzliekla. Nemala sem chodiť. Zázrak, zázrak, staň sa. Prečo si len myslela, že Dano niečo vyrieši. Urobila chybu, áno. Jej trhová hodnota prudko klesla. Keď chceš mať milenca/muža, musíš byť luxusná a šťastná. Inak to nejde. Hlboká nenávisť je vždy o radosti.

Inge kráča sama po chodníku domov. Stano by mal Dana vyhodiť. Tým sa všetko sprehľadní, o jedného človeka menej. Zajtra na tom začne pracovať. Dano je zlý asistent, ide mu len o peniaze, nie o prácu. Prachy sú sakramentsky drahá vec, Inge to vie. Aj ona je platidlo, jej celé telo je ako medovníková chalúpka a zreteľne cíti, ako z nej Stano každý deň ich manželstva jeden medovník zje. To nie Inge bude v tomto manželstve otehotnená, ale Stano. Stano je Ingin svätý inkubátor. Inge už vie, že transformácii sa nevyhne. Ešte dnes si vychutná tajného milenca o 4,55 a potom zaklapne atómové hodiny. Toľko zázrakov už zažila, vystrelila do neba ako nukleárna bomba, a potom sa všetko spomalilo, zastalo, scvrklo. Len zázrak ťa odtiaľ dostane, Inge, ak ho ešte vôbec spoznáš.

Inge sa zdá, že už nikdy neprestane žiť, že ten život je večný a nikdy sa neskončí, aj keby sa osprchovala s hriankovačom. Doboha. Dom už má vykopaný. Všetko je na svojom mieste, nie na cudzom. Ale časom, stále tomu verí, zas dosiahne všetky vysnívané vrcholy, tak ľahko, akoby padala z kopca. Najprv sa zbaví Dana. Potom Stana. Seba sa už zbavila. Podstatné je len jedno: teraz na chvíľu nepočúvať atómové hodiny. Potom určite dosiahne ten blažený stav, keď sa ženy vo veľkom dome pohybujú z izby do izby a po hmate sa snažia rozoznať zázrak od triku.